Mestské divadlo

Počiatok histórie miesta, na ktorom stojí dnešná budova, siaha do 13. storočia. Pôvodne tam stáli tri meštianske domy, ich spojením postupne vznikol jeden. V roku 1590 dom prevzalo mesto a dalo ho prebudovať na mestský hostinec. Budova bola svojou veľkosťou predurčená na multifunkčné využitie. Napríklad sa tu istý čas nachádzali parné kúpele a v 18. storočí (až do roku 1804) slúžila dokonca aj ako kasáreň. V roku 1763 je zdokumentovaná existencia mestského hostinca a kaviarne ZumKayser von Östereich (K rakúskemu cisárovi).

Medzi rokmi 1841 – 1853 vstavali do priestorov na prvom poschodí divadlo. Dnešnú podobu dostala budova v roku 1871 – 1872, keď sa postavila honosná tanečná sála a divadelná sála bola prebudovaná do súčasnej podoby. Tým budova nadobudla charakter reduty. Nachádzala sa v nej tanečná sála, divadlo, hotel, reštaurácia, kaviareň. Hľadisko divadla bolo pre asi 200 divákov, malo parter, lóže a balkón. Priestorové a pôdorysné riešenie Mestského divadla z polovice päťdesiatych rokov 19. storočia môžeme napriek prestavbám a niekoľkým rekonštrukciám vidieť v podstate dodnes. Prvé zásahy v podobe modernizácie sa realizovali práve v spomínaných sedemdesiatych rokoch19. storočia (architekt Anton Müller), tie súviseli s konštrukčnými a dispozičnými riešeniami lóží. (Divadlo má dodnes polkruhovitú podobu s prízemnými a prvoposchodovými lóžami a galériou.)

O desať rokov, po požiari Ringtheatru vo Viedni (1881), boli z dôvodu zvýšenia bezpečnosti realizované menšie úpravy. Nasledujúca renovácia divadla a jeho zariadení sa uskutočnila na začiatku 20. storočia. Polyfunkčné využitie priniesol nástup filmu, a tak sa od roku 1911 sála využívala aj ako kino. Majiteľ kinolicencie, miestny kaderník Viktor Immergluck mohol premietať len počas neprítomnosti divadelných spoločností. Po veľkom úspechu prebudoval hľadiskovú časť v roku 1913, napríklad vymenil v parteri lavice za sklápacie stoličky a z dvoch vchodov v dolnej časti urobil centrálny vstup v strede, čím dispozíciu hľadiska dostal do dnešnej podoby. Aj keď sa v tridsiatych rokoch minulého storočia malo pristúpiť k prestavbe divadla na kino, napokon sa divadelný charakter sály nezmenil. Ešte aj v druhej polovici minulého storočia slúžila sála pre potreby divadla aj filmu. Menšia rekonštrukcia v päťdesiatych rokoch minulého storočia, ale najmä neskoršia komplexná rekonštrukcia zachovali tento náš najmenší klasický a na východnom Slovensku najstarší divadelný priestor pre potreby javiskového umenia. Okrem príležitostných a krátkych pobytov profesionálnych nemeckých a maďarských kočovných spoločností sa Levočania snažili o systematickejšie riešenie divadelnej otázky. V roku 1880 vznikla nemecká Levočsko-spišskonovoveská divadelná spoločnosť a istý čas sídlil v Levoči Maďarský divadelný spolok (1891). Dnešná kapacita hľadiska je približne 180 miest. Divadlo patrí pod Mestské kultúrne centrum.