Jezuitský konvikt

V roku 1696 kúpil Henrich Berzeviczy, rektor jezuitského kolégia, budovy bývalých kartuziánov pri hradbách v južnej časti mesta, v ktorých chcel zriadiť konvikt. Išlo o zvyšky kláštora, kostola sv. Vavrinca a bývalého dvora – cintorína okolo kostola. Keďže ich kartuziáni užívali naposledy v 15. storočí, boli v dezolátnom stave. Išlo o dve podlhovasté budovy, ktoré bolo treba opraviť. Súčasťou bola aj kaplnka sv. Vavrinca. V roku 1697 sa začala výstavba nových budov, o rok neskôr, v apríli, položili základný kameň pre novú budovu konviktu, ktorá nadväzovala na chodbu starej budovy. Stavba trvala dlho a po vypuknutí povstania Františka II. Rákociho 21. januára 1707 jezuitov z Levoče vyhnali. Keď v roku 1710 po niekoľkotýždňovom obliehaní mesto kapitulovalo, vrátili sa aj jezuiti. Keďže ich budovy boli priamo za hradbami, našli strechu konviktu i kaplnky vypálené po delostreleckej paľbe a budovy značne poškodené, ale po renováciách bol konvikt13. októbra 1711 otvorený.

Súčasťou výchovného programu ako na gymnáziu, tak aj v konvikte bolo aj nacvičovanie divadelných predstavení. Študenti hrali prakticky každý rok. Hralo sa v latinskom, občas aj v maďarskom jazyku. Levočskí jezuitskí študenti odohrali do roku 1772 celkovo vyše 140 divadelných predstavení, časť z nich aj v konvikte, a to najmä do roku 1738, keď v novej prístavbe jezuitského gymnázia na Kláštorskej ulici bola zriadená špeciálna divadelná miestnosť. V roku 1785 bol konvikt zrušený a v roku 1817 budovu kúpilo mesto a zriadilo v nej kasárne.