Probstnerov dom

Keď na jar 1844 odišli z bratislavského lýcea študenti Slovanského ústavu Katedry reči a literatúry na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka ústavu a zákazu jeho učenia na škole, za miesto svojho pôsobenia si vybrali Levoču. Na organizačnej báze celoslovenskej Jednoty mládeže slovenskej založili Súkromné divadlo slovenských divadelných ochotníkov. Významná levočská mecenášska rodina Probstnerovcov dala k dispozícii svoj dom na Mäsiarskej ulici zakladateľovi Jednoty Jánovi Franciscimu, ktorý bol vychovávateľom syna Andreja Probstnera ml. Júliusa. Francisci v dome nielen býval (spolu s bratom Františkom), ale v jeho priestoroch mohli študenti predvádzať svoje divadelné predstavenia. Vo svojom životopise Francisci spomína: „V mojej izbe“ sa uviedli „divadelné predstavenia, prevažne slovenské, ale i nemecké a maďarské, pod spravovaním Štefana Mandelíka. Divadelné predstavenia vydržiavali sa takmer každý týždeň v mojej priestrannej izbe, a také predstavenie — nemecké — bolo raz poctené i prítomnosťou rodiny Probstnerovskej. Ženské úlohy hrávali Janko Čajak a Janko Makovický. Programy divadiel som ja, ako vydavateľ svojho zošitu Slovenských povestí a korektor Hodžovho Epigenesa vo Werthmüllerovskej kníhtlačiarni známy, s pomocou Janka Lengvarského, dobrého Slováka, vysadil a vytlačil.“

Vtedajší študent a neskorší významný slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský spomína, že Francisci dal k dispozícii dve izby na prvom poschodí: prvú, veľkú dosť na to, aby sa do nej vošlo javisko aj obecenstvo, a druhú, za ňou, ktorá slúžila ako zázemie pre hercov a zároveň mala osobitný vchod na javisko. Probstnerovci teda priamo prispeli k adekvátnym podmienkam na kontinuálnu tvorbu slovenských ochotníkov. (Syn Július dokonca hral v jednom študentskom predstavení – v nemeckej komédii Augusta von Kotzebueho Der Deserteur/ Dezertér).U tejto rodiny už v dvadsiatych rokoch hrávali profesionálne nemecké spoločnosti, a to v ich kúrii na dnešnej Probstnerovej ceste č. 6. Keď Francisci po roku odišiel do Prešova, študenti nemali kde hrávať. Činnosť upadla, ak hrali, tak len v rôznych súkromných bytoch a izbách (napríklad u meštianky menom Groo).

V roku 1847 sa pokúsili činnosť obnoviť divadlom v prírode. Zahrali lesnú scénu z Chalupkovho Kocúrkova v háji Kohlwald neďaleko Levoče. V tom čase Probstnerovci vlastnili na Mäsiarskej ulici dva domy: s dnešným popisným číslom 17 a s číslom 2 a pravdepodobne aj číslom 1, keďže kedysi to bol jeden objekt. Doteraz nebolo presne určené, v ktorom dome Francisci býval. Podľa ústnych svedectiev súčasných majiteľov a faktu, že z prednej časti domu s popisným číslom 17 bol pivovar, ktorý v roku 1847 vyhorel, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o dom s číslom 2. Dnes je tento dom v súkromnom vlastníctve.