Sála Strelnice

V druhej polovici 19. storočia predstavovala sála Strelnice centrum ochotníckeho života v Trnave. K vedúcim osobnostiam patrili advokát Vendelín Kutlík, ktorého manželka Božena bola dcérou štúrovca Michala Miloslava Hodžu, a ľudový básnik Martin Bratislav Tamaškovič, ktorý v roku 1838 zriadil slovenskú čitáreň a požičovňu kníh na Františkánskej ulici a u ktorého sa pravidelne schádzali národovci vrátane štúrovcov. (Tamaškoviča nepriatelia nazývali Svätopluk, pretože mal pod bránou svojho hostinca obraz spomínaného veľkomoravského kráľa.)

V roku 1869 sa v Trnave pokúsili založiť slovenský spolok – Besedu slovenskú (70 zakladajúcich členov) a žiadali od mestskej rady povolenie zahrať šesť slovenských divadelných predstavení v mestskom divadle. Kutlík a Tamaškovič vytvorili stanovy spolku, ktoré však magistrát pozdržal a do roku 1872 už nepovolil v divadle slovenské predstavenia. Z toho dôvodu sa hrávalo v sále Strelnice aj s povestnými zábavami po predstaveniach.V roku 1870 tu mala premiéru Palárikova veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, a to pri príležitosti založenia Spolku sv. Vojtecha.

Budova Strelnice stála približne v miestach dnešného Okresného súdu Trnava.