Evanjelické lýceum

V prvej polovici 19. storočia pôsobili na lýceu mnohí predstavitelia slovenského národného obrodenia a podporovatelia slovenskej veci, medzi inými aj profesor Michal Hlaváček. Lýceum sa preslávilo po príchode študentov Ľudovíta Štúra a práve Hlaváček im poskytoval silnú podporu, medzi iným aj pri príprave divadelných predstavení. Mikuláš Dohnány (1824 – 1852) tu pôsobil aj v Jednote mládeže slovenskej. Jeho spomienkou na tieto udalosti je hra Odchod z Bratislavy (1845), z ktorej rukopisu sa zachovalo len nedokončené prvé dejstvo. Hra má skôr dokumentárnu ako umeleckú hodnotu a približuje rozpory medzi študentmi, ktorí boli za odchod z lýcea, a tými, ktorí navrhovali aj napriek odvolaniu Ľudovíta Štúra zostať na škole. Hru zahrali levočskí študenti 5. marca 1846 (hrala sa iba raz). Dohnány hral v Levoči v niekoľkých divadelných hrách a preložil aj Molièrovu frašku Nanútený sobáš (hraná bola 14. novembra 1847). V roku 1845 (1. marca) vystúpil s prednáškou Slovo o dramate slovenskom, v podstate prvým teoretickým názorom na námetové okruhy rodiacej sa pôvodnej dramatickej tvorby, ktorá vyšla až posmrtne v roku 1861 v časopise Sokol. V júni 1845 Dohnány ukončil štúdium a odišiel z mesta.

Ján Francisci-Rimavský (1822 – 1905) študoval na lýceu v rokoch 1834 – 1839 a práve v zlomovom období v roku 1844 sa stal námestníkom profesora Michala Hlaváčka na katedre reči a literatúry. Na Vianoce 1844 miestny cirkevný konvent zbavil Francisciho funkcie námestníka profesora Hlaváčka. To ho však neodradilo od práce so svojimi mladšími druhmi a vo februári založil tajný spolok Jednotu mládeže slovenskej. Na jej organizačnej báze založili študenti Súkromné divadlo slovenských divadelných ochotníkov.

Janko Čajak (1830 – 1867) bol slovenský básnik štúrovskej generácie. Po štúdiách v Levoči študoval vo Viedni teológiu a stal sa evanjelickým kňazom. Jeho tvorbu ovplyvnila najmä činnosť v levočskej Jednote mládeže slovenskej. Nepatrí k emblémovým básnikom svojho obdobia, začal tvoriť až v porevolučnom období a svoje diela uverejňoval až v šesťdesiatych rokoch. Čajak patril k aktívnym hercom levočského študentského divadla. Hral v ôsmich predstaveniach. Keďže v čase štúdií patril k najmladším študentom, prideľovali mu výlučne ženské postavy.

Pavol Dobšinský (1828 – 1885) študoval na gymnáziu v Rožňave a v Miškovci, v rokoch 1840 – 1848 na evanjelickom lýceu v Levoči. Po zákaze činnosti  Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej koncom roku 1844 a jeho pretvorení na súkromný študentský spolok Jednota mládeže slovenskej patril od založenia medzi jej popredných členov. Množstvo príspevkov uverejnil v rukopisných zábavníkoch, ktoré vydávali študenti levočského lýcea. Na pôde Jednoty vznikol v školskom roku 1846/1947 pod vedením Dobšinského rukopisný zábavník Holubica, ktorý roku 1847 vystriedal rukopisný časopis Považie. Do oboch prispel aj Dobšinský. Po Mandelíkovom i Francisciho odchode prebral načas aktivitu vo vedení divadelnej činnosti Jednoty.

Štefan Mandelík (okolo 1820 – 1891) študoval v Levoči, Bratislave, Berlíne. Počas štúdia na levočskom lýceu viedol v školských rokoch 1844/1845 a 1845/1846 kolá Jednoty mládeže slovenskej. Písal básne, selanky a najmä morálno-náboženské úvahy. Viedol cvičenia spolužiakov z gréčtiny a hebrejčiny. Prekladal z Homéra, z Mihálya Vörösmartyho i z angličtiny. Bol správcom divadelných zábav levočských študentov, zorganizoval dvadsaťdva predstavení. O tejto činnosti napísal aj kroniku pod názvom Dějepis súkromnieho divadla slovenských ochotníkov v Levoči roku 1845–46. Bol najviac obsadzovaným hercom, hral až v trinástich predstaveniach, zároveň patril aj k najlepším.

Ján Botto (1829 – 1881) študoval od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol až do svojho odchodu z mesta v roku 1847 aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie) pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M - ski). Ako herec vystúpil iba v troch predstaveniach (Kuliferda, Kocúrkovo, Starý kočiš Petra III.), viac sa venoval literárnej a publikačnej činnosti. V  budove bývalého lýcea dnes sídli Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum so stálou expozíciou Výtvarná kultúra na Spiši.