Hlavná ulica

Aj martinská hlavná ulica (v minulosti nazvaná aj Masarykova, Stalinova, Osloboditeľov, M. R. Štefánika) sa viackrát stala miestom novodobých divadelných prezentácií. Prvý veľký divadelný projekt sa konal v auguste 1988 pod názvom Pochôdzkové divadlo Dejiny v Matici – Matica v dejinách. Jeho hlavným autorom bol Michal Kováč Adamov. Vystúpilo v ňom 2 739 profesionálnych aj ochotníckych divadelníkov z celého Slovenska, Čiech i krajanov zo zahraničia. V sedemdesiatich piatich výjavoch v pohybe i na štrnástich zastaveniach v uliciach mesta aj v amfiteátri prezentovali slovenské dejiny. Druhým veľkým divadelným projektom podobného charakteru bolo Uličné divadlo Župy v Matici – Matica v župách v auguste 1993. Konalo sa na viacerých pamätných miestach a pri historických budovách. Záverečný program Integrácia stvárňoval „svadbu žúp“. Takýto tretí, zatiaľ posledný projekt Púťové divadlo Prispenia Martina – svätého i turčianskeho – sa konal 8. novembra 1997, no už v interiéroch historických budov a väčších sál v strede mesta. Stvárňoval udalosti z histórie mesta, keďže sa konal pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Martina. Vystupovalo v ňom vyše 600 profesionálnych aj ochotníckych hercov.