Živena

Spolok slovenských žien Živena bol založený v roku 1869 a po zatvorení Matice slovenskej zostal jediným úradne povoleným slovenským kultúrnym spolkom. Živena organizovala augustové slávnosti, ktoré sa konali každoročne v Martine začiatkom augusta pri príležitosti výročia založenia Matice slovenskej a stali sa stredobodom národného života na Slovensku. Významnou časťou programu spolku bolo založenie slovenských dievčenských škôl, čo sa však do roku 1918 nepodarilo. Po vzniku Československa aj Živena mohla naplno rozvinúť svoju činnosť, ktorú zamerala na oblasť osvetovú a ľudovýchovnú, sociálnu a sociálno-zdravotnú. Zakladala početné dievčenské školy, pričom sa opierala o členskú základňu združenú v miestnych odboroch. Predsedníčkami Živeny boli Anna Pivková, Elena Maróthy-Šoltésová, Anna Halašová a Mária Pietrová. Posledné dve menované boli aj významnými osobnosťami slovenského divadelníctva. Pri martinskom miestnom odbore založili aj divadelný súbor, ktorý od roku 1920 úspešne dopĺňal spektrum martinského ochotníckeho divadla.

Budovu Spolku slovenských žien Živeny postavili v rokoch 1930 – 1933 podľa projektu architekta Jana Pacla z Prahy ako dom sociálno-zdravotnej starostlivosti o mládež a významnou mierou sa o jeho stavbu zaslúžila dr. Alica Masaryková. V budove sa nachádzala materská škola, jasle, čitáreň, parné kúpele, jedáleň (stravovňa), prechodný denný a nočný útulok, ošetrovňa, poradňa a kancelárie Živeny. Po roku 1948 sa budova stala sídlom domu politickej výchovy, od začiatku 90. rokov sídlom školskej správy a v roku 1997 bola vrátená Živene. Od roku 2006 v budove pôsobí súkromná Základná umelecká škola Hany Meličkovej.