Národný dom
S osobnosťou Júliusa Barča-Ivana je v Martine spätá aj ďalšia budova – Národný dom.
Zobraziť na mape
S osobnosťou Júliusa Barča-Ivana je v Martine spätá aj ďalšia budova – Národný dom. Bol sídlom Slovenského spevokolu a neskôr Slovenského komorného divadla, ktoré uvádzali Barčove dramatické diela.
Ešte pred jeho príchodom do Martina uviedol Slovenský spevokol v roku 1941 kriticko-satirickú hru Mastný hrniec, ktorú po premiére v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v roku 1940 zakázali. V Martine ju režijne naštudoval výtvarník a režisér František Kudláč, no jeho réžiu kryl svojím menom ochotník Miloš O. Rumann. Kudláč ako stredoškolský profesor spadal pod ministerstvo školstva a národnej osvety, ktoré zakázalo podieľať sa na inscenáciách tejto hry všetkým pracovníkom svojho rezortu. Martinskí ochotníci uviedli Mastný hrniec ešte v rokoch 1942 a 1945.
Dňa 29. mája 1943 tu mala v réžii Ivana Turza premiéru aj Barčova dráma Matka, ktorej ďalšie predstavenie sa uskutočnilo v roku 1945. V roku 1942 pôsobil Barč-Ivan aj vo funkcii člena výboru Slovenského spevokolu. Barč-Ivan patril od začiatku k nadšeným spolupracovníkom Slovenského komorného divadla, ktoré 27. mája 1944 uviedlo v režijnom naštudovaní Jána Martáka jeho hru Neznámy a 25. augusta 1945 v rámci osláv prvého výročia Slovenského národného povstania v réžii Františka Kudláča drámu Dvaja. Po dlhom čase uviedli opäť v roku 1971 v naštudovaní Ivana Petrovického na javisku Divadla SNP drámu Matka.