Národný dom

Pomyselným druhým domovom Nade Hejnej sa stal Národný dom, sídlo Slovenského spevokolu od roku 1889, neskôr Slovenského komorného divadla (resp. Armádneho divadla, či Divadla Slovenského národného povstania, keďže bolo toto divadlo viackrát premenované). Prvý raz vstúpila na javisko Slovenského spevokolu v roku 1913 v postave Dievčaťa v dráme Iva Vojnoviča Ekvinokcia, ktorú predviedli počas augustových slávností. Pravidelne hrávala od roku 1924.

Patrila k najpopulárnejším herečkám Slovenského spevokolu, v ktorom vytvorila množstvo vynikajúcich postáv od mladých nezbedných slečiniek až po vyrovnané a dobrosrdečné matky. Bolo celkom prirodzené, že sa stala aj členkou hereckého súboru martinského profesionálneho divadla, v ktorom sa predstavila v ďalších vynikajúcich kreáciách. S javiskom a divákmi sa rozlúčila postavou Šarloty v dráme Antona Pavloviča Čechova Višňový sad v réžii Ľubomíra Vajdičku, ktorá mala premiéru 2. novembra 1979. Martinské divadlo sa po smrti Nade Hejnej stalo aj miestom poslednej rozlúčky s ňou.