Evanjelická fara Jána Šuleka

Fara ležiaca v bezprostrednej blízkosti školy, kde v rokoch 1831 – 1848 vyučoval Samuel Jurkovič, bola bydliskom evanjelického farára Jána Šuleka. Ten prišiel do Sobotišťa v roku 1809 už ako literárne a osvetovo činný presadzovateľ slovenskej otázky. K nej viedol aj svoje deti, medzi nimi aj Viliama (1825 – 1848) – agilného účastníka revolučnej septembrovej výpravy v roku 1848. Ten v tomto boji o slobodu slovenského národa prišiel o život. Súd ho odsúdil ako buriča a veliteľa slovenského povstania na trest smrti obesením. Pred popravou stihol vykríknuť: „Zbohom národe, pozdrav moju rodinu. Nech žijú Slováci, sláva slovanstvu!“

Martýrska obeť Viliama Šuleka a jeho revolučného druha Karola Holubyho inšpirovala mnohých slovenských umelcov. V roku 1849 im Janko Kráľ venoval báseň Duma dvoch bratov a o rok neskôr Jozef Podhradský napísal smutnohru v piatich dejstvách Holuby a Šulek. Z historických postáv tu okrem dvojice obetí revolúcie zobrazil autor aj Samuela Jurkoviča a Jozefa Miloslava Hurbana. Rozsiahla historická dráma, kombinujúca prózu s veršom, však rokmi upadla do zabudnutia (jej dobové uvedenie na scéne totiž nebolo pre národnostný útlak možné) a prvý raz ju inscenovali až profesionálni divadelníci v roku 1981 v Slovenskom národnom divadle. Hru režijne naštudoval Pavol Haspra s hereckými predstaviteľmi Michalom Dočolomanským (Holuby) a Jurajom Slezáčkom (Šulek). Inscenácia revolučnej drámy však bola pre svoje politické ostrie, zakryté v historickom príbehu a namierené voči vládnucemu komunistickému režimu, predčasne stiahnutá z repertoáru.