Ferko Urbánek

Ferko Urbánek, vlastným menom František Ľudovít Urbanek (pseudonymy Miloň, Salvator, Tatran, Tatranský, Tatrín, Tatroslav), sa narodil v roku 1858 a zomrel v roku 1934. Je autorom viac ako päťdesiatich hier, ktoré sa dodnes hrávajú najmä v ochotníckych divadlách. Medzi najznámejšie patria Rozmajrín, Strídža spod hája, Škriatok, Strašidlo či Kamenný chodníček.

V rokoch 1903 – 1921 bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. O miesto tajomníka spolku sa uchádzal súčasne so spisovateľom, prozaikom, dramatikom a básnikom Jozefom Gregorom Tajovským. Urbánek dostal prednosť ako známejší, hranejší dramatik. V tom čase bol tiež v zlej finančnej situácii a to, že ho prijali do spolku, bolo do istej miery aj gesto pomoci. Prišiel na myšlienku zriadiť tu priestor pre divadelnú literatúru. V edícii Divadelné hry vychádzali prevažne jeho texty. V roku 1923 sa stal prvým predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Trnave. Bol aktívnym organizátorom a účastníkom trnavského divadelného života. Mnohé svoje hry v Trnave aj režíroval (často ich dokonca uvádzal vo svojom vlastnom byte) a v niekoľkých aj účinkoval.

Urbánek bol v Trnave vystavený dvom stretom s maďarskou mocou. Prvý raz to bolo 7. januára 1906 počas predstavenia jeho vianočnej hry Jezuliatko. Druhý raz ho prepadli doma v byte 13. novembra 1918. Zastrašovali ho a mierili naňho zbraňami. Obviňovali ho, že ukrýva v byte Čechov a české peniaze. Stal sa blízkym priateľom hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorý zhudobnil niekoľko jeho básní. Medzi najznámejšie skladby patria Ružičky a Hoj, vlasť moja.