Farský kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov

V roku 1941 bol v Trnave otvorený sociálny dom s oratóriom a kostolom, pod ktorým sa nachádzala divadelná sála. Jej súčasťou bolo vyvýšené javisko, rozťahovacia opona, horizont s bočnými šálmi a hľadisko s eleváciou. Stavbu kostola a sociálneho domu iniciovala saleziánska rehoľa. Jej členovia tu v rámci výchovy mládeže viedli rôzne krúžky a pripravovali program pre verejnosť. Každý rok takisto naskúšali aspoň tri inscenácie a mnohé z nich mali viacero repríz (napríklad opereta Jozefa Strečanského Rybár Marek mala desať repríz). Okrem činoherných či operetných divadelných predstavení a akadémií sa tu hrávalo aj bábkové divadlo a premietali sa filmy. Saleziáni v stredisku pôsobia dodnes.

V Trnave popri Mestskom dome osvety existovala samostatne aj Osvetová beseda na Kopánke. Jedným z jej vedúcich bol Štefan Šesták, ktorý zároveň pôsobil ako riaditeľ uhoľných skladov. Práve on podnietil svojho priateľa Egídia (Edka) Noruláka, aby s kamarátmi v roku 1955 rozbehol divadelnú činnosť pod kostolom na Kopánke, čím vznikol Divadelný súbor Kopánka. Nadšený divadelník Štefan Šesták ako riaditeľ uhoľných skladov občas presunul dávku uhlia do sály alebo do kultúrneho domu v blízkej obci, kde mal nový súbor hosťovať, aby tak podporil divadelné aktivity svojich priateľov. Prvou premiérou Divadelného súboru Kopánka bol Príbeh jednej lásky od Konstantina Simonova v réžii Eda Noruláka. Divadelný súbor Kopánka, neskôr premenovaný na DISK Trnava, v súčasnosti pôsobí v Kultúrnom dome Augustína Kubáňa na Kopánke, kde si vybudoval vlastné divadelné štúdio s kapacitou 34 divákov.