Žilinská akadémia a Eliáš Ladiver

Žilinská akadémia šírila slávu žilinského školstva až za hranice vtedajšieho Uhorska. Dodnes nevieme presne určiť, kde sa nachádzala, ale viaceré zdroje odhadujú, že pravdepodobne sídlila práve v tesnej blízkosti Katedrály Najsvätejšej Trojice, Burianovej veže a budovy dnešného Mestského divadla Žilina.

Škola sa stala strediskom reformácie a svoj najväčší rozkvet zaznamenala v rokoch 1542-1579. Navštevovali ju žiaci nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy a Sliezska. Vysokú úroveň školy zabezpečovali kvalitné učiteľské sily, najlepší pedagógovia tej doby, prevažne absolventi zahraničných univerzít.

Medzi najznámejších pedagógov Žilinskej akadémie patril žilinský rodák Eliáš Ladiver. Rektorom školy sa stal v roku 1655 po návrate zo štúdií vo Wittenbergu a Erfurte. V škole vyučoval šesť rokov (1655 – 1661).  Eliáš Ladiver v roku 1661 prešiel na bardejovské gymnázium. Krátko pôsobil ako evanjelický farár, neskôr odišiel na evanjelické kolégium do Prešova, kde pôsobil ako profesor logiky. Bol významným pedagógom, jeho zásluhou bardejovská škola a prešovské kolégium mali vynikajúcu úroveň. Písal filozofické rozpravy a školské divadelné hry: Vo viere stály Eleazár (1668), Udatný Papinián (1669).