Žilinská akadémia a Eliáš Ladiver
Žilinská akadémia šírila slávu žilinského školstva až za hranice vtedajšieho Uhorska.
Žilinská akadémia šírila slávu žilinského školstva až za hranice vtedajšieho Uhorska. Dodnes nevieme presne určiť, kde sa nachádzala, ale viaceré zdroje odhadujú, že pravdepodobne sídlila práve v tesnej blízkosti Katedrály Najsvätejšej Trojice, Burianovej veže a budovy dnešného Mestského divadla Žilina.
Škola sa stala strediskom reformácie a svoj najväčší rozkvet zaznamenala v rokoch 1542-1579. Navštevovali ju žiaci nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy a Sliezska. Vysokú úroveň školy zabezpečovali kvalitné učiteľské sily, najlepší pedagógovia tej doby, prevažne absolventi zahraničných univerzít.
Medzi najznámejších pedagógov Žilinskej akadémie patril žilinský rodák Eliáš Ladiver. Rektorom školy sa stal v roku 1655 po návrate zo štúdií vo Wittenbergu a Erfurte. V škole vyučoval šesť rokov (1655 – 1661). Eliáš Ladiver v roku 1661 prešiel na bardejovské gymnázium. Krátko pôsobil ako evanjelický farár, neskôr odišiel na evanjelické kolégium do Prešova, kde pôsobil ako profesor logiky. Bol významným pedagógom, jeho zásluhou bardejovská škola a prešovské kolégium mali vynikajúcu úroveň. Písal filozofické rozpravy a školské divadelné hry: Vo viere stály Eleazár (1668), Udatný Papinián (1669).