Sokolovňa

Reprezentatívna budova telovýchovného a kultúrneho zariadenia Sokol postavená roku 1931 v štýle exportovanej modernej funkcionalistickej českej architektúry.

Sokolovňa mala na prízemí veľkú a malú sálu. Vo veľkej sále bolo od počiatku kino s kapacitou 486 divákov a sála slúžila aj ako telocvičňa. Za budovou bolo vonkajšie ihrisko pre 432 cvičencov (dnes parkovisko), dva tenisové kurty a 102-metrová ľahkoatletická dráha. Premietalo sa z prvého poschodia, kde bol aj balkón. Na boku budovy bola reštaurácia a kuchyňa. Sokolovňa sa stala centrom telovýchovných a kultúrnych aktivít pre členov žilinskej organizácie Sokola, väčšinou českej národnosti. Na podstavci nad vchodom do Sokolovne bola plastika sokola, ktorú odstránili demonštranti za autonómiu Slovenska v októbri 1938.

Amatérski divadelníci z TJ Sokol tu odohrali niekoľko predstavení hier ako napríklad Drotár od J. Palárika (1928) alebo Zlatý močiar od F. Urbánka (1928) aj so slávnostnou akadémiou pri príležitosti výročia ČSR. Dokonca usporiadali so spolkom Živena predstavenie Kráľovná bábik (1929) podľa Bayerovho baletu.

Pôsobil tu akademický maliar František Šmilauer, ktorý sa venoval aj ochotníckemu divadlu. Výtvarne a čiastočne aj režijne sa podieľal na deviatich činoherných predstaveniach v spolku Hviezdoslav. Taktiež založil a dirigoval teleso zborovej recitácie. Zozbieral kolekciu starého slovenského umenia – výšiviek, hračiek, čutor a čičmianskych krojov. Okrem iného vytvoril reliéf pre saleziánsky dom v Žiline a iné.

Neskoršie budovu nazvali kino Úsvit. Kino a budova sa stali po rozpustení telovýchovnej jednoty Sokol od roku 1939 do roku 1945 majetkom Hlinkovej gardy a dostala názov Hlinkov dom.