Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Na budove súčasnej knižnice je umiestnená pamätná tabuľa, ktorou sa inštitúcia hlási k tradícii prvej verejnej knižnice na Slovensku.

Štúrova 56
Zobraziť na mape

Na budove súčasnej knižnice je umiestnená pamätná tabuľa, ktorou sa inštitúcia hlási k tradícii prvej verejnej knižnice na Slovensku. Slovenská požičovacia bibliotéka, ako sa inštitúcia nazývala, vznikla 1. novembra 1829 a jej zakladateľom bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Ten počas ciest spoznal prácu knižníc a čitární v Pešti i vo Viedni a podľa ich vzoru knihy nielen požičiaval, ale snažil sa aj o vzdelávanie čitateľov. Organizoval besedy, šíril informácie o nových knihách a časopisoch. Prvé knihy do svojej knižnice nakúpil z vlastných zdrojov. Investoval približne 500 zlatých najmä do náučnej literatúry, užitočnej pre bežný život obyvateľov. Knižnica mala okolo 60 čitateľov. Po štrnástich rokoch činnosti (1843) bola knižnica násilne zatvorená. Zámienkou uhorských úradov bolo, že Belopotocký nemal „výsadu kráľovskej rady“, t. j. povolenie vrchnosti vlastniť knižnicu.

Činnosť knižnice v Liptovskom Svätom Mikuláši sa podarilo obnoviť až polstoročie po Belopotockého smrti (1874), v roku 1925. Po rôznych organizačných zmenách a transformáciách knižnicu v roku 2008 premenovali na Liptovskú knižnicu Gašpara Fejérpataky-Belopotockého.

Divadelný život a priazeň živému umeniu sa z nej nevytratili ani v 21. storočí. Medzi dlhoročných pracovníkov knižnice patrila napríklad autorka krehkej ženskej poézie Anna Ondrejková, ktorá podporovala a iniciovala stretávanie mladých autorov v literárnom klube pri knižnici, ktorý viedol básnik a „osamelý bežec“ Ivan Laučík. Tvorba Anny Ondrejkovej zasiahla aj do oblasti divadla – ako herečka a dramaturgička sa podieľala na príprave viacerých inscenácií ochotníckeho divadla, profesionálne divadlo uviedlo jej adaptáciu Malej morskej víly v réžii Viliama Dočolomanského (mikulášskeho rodáka) v roku 1999 v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. V tejto inscenácii dostali priestor aj ďalší umelci pochádzajúci z Liptovského Mikuláša – dnes už renomovaná jazzová hudobníčka Miriam Bajlová (Miriam Bayle) či herečka Eva Dočolomanská.