Socha Janka Kráľa / Rodný dom Janka Kráľa

Janko Kráľ, ktorého imaginárnu podobu zachytáva pieskovcová socha, patrí k najvýznamnejším básnikom obdobia romantizmu. Volali ho aj „divný Janko“ – a práve toto pomenovanie sa stalo súčasťou dejín slovenského divadla. Najčastejšie sa spája s jedinečným moderným režisérom Jánom Jamnickým, ktorý ako režisér pôsobil v Slovenskom národnom divadle v čase tzv. slovenského štátu a ktorého pre vnútorný étos, pátos i romantický vzlet pomenovali „divným Jankom slovenského divadla“. 

Janko Kráľ a jeho tvorba sa spája aj s námetmi niekoľkých dramatických textov. Jeho osobnosť bola inšpiráciou napríklad pre Štefana Králika, ktorý najprv vytvoril dramatickú baladu s názvom Zakliata panna. Neskôr ju prepracoval a pod názvom Janko Kráľ ju odovzdal dramaturgii SND, ktorá ju však do repertoáru nezaradila. Dramatický text ostal takmer zabudnutý v archívoch Slovenskej národnej knižnice. Na javisko sa dostal až v roku 2016, keď po nej siahli tvorcovia v Divadle Jána Palárika v Trnave a text uviedli pod názvom Divný Janko. Rovnomennú hru napísal aj Karol Horák. Jeho Divný Janko mal premiéru v roku 1994 v Divadle Slovenského národného povstania v Martine (dnes Slovenské komorné divadlo) v réžii Romana Poláka.

Neďaleko sochy stojí predpokladaný rodný dom Janka Kráľa s pamätnou tabuľou. Historické pramene však toto umiestnenie rodiska spochybňujú. Predpokladá sa, že básnik sa narodil v jednom z domov na juhovýchodnom nároží dnešného námestia.