Prvá budova Matice slovenskej

Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa Martin stal centrom národného života na Slovensku. V auguste 1863 tu založili Maticu slovenskú. Na jej zakladajúcom valnom zhromaždení sa zišlo mnoho účastníkov aj zo vzdialenejšieho okolia. V Martine však vtedy ešte nebolo väčšej budovy, v ktorej by sa takého zhromaždenie mohlo konať, a preto preň postavili provizórny drevený prístrešok na námestí.

No už na zasadnutí prvého výboru Matice slovenskej sa jeho členovia rozhodli postaviť novú reprezentačnú budovu. Významnou mierou sa na jej stavbe zúčastnilo mesto Martin, ktoré poskytlo pozemok so starým mestským domom. Dom dali zbúrať a vyhlásili súťaž na novú budovu. Plány na budovu predložilo osem staviteľov, z nich vybrali projekt nitrianskeho architekta Karola Harrera, ktorý upravili v klasicizujúcom štýle podľa návrhu Jána Nepomuka Bobulu. Po tom, čo mesto budovu postavilo, v roku 1869 ju Matica slovenská za finančné prostriedky získané národnými zbierkami odkúpila. V roku 1875 budovu však po násilnom zatvorení Matice slovenskej vláda zhabala a umiestnili do nej štátne úrady. Matica slovenská budovu počas prvého obdobia nestihla dokončiť a dostavaná bola až v roku 1900. Vtedy fasádu upravili v štýle novobarokového eklekticizmu.

Najväčšou miestnosťou bola Národná dvorana s výškou cez dve podlažia, s galériou a javiskom, v ktorej sa konali valné zhromaždenia Matice slovenskej, no využívali ju aj ako tanečnú a divadelnú sálu. Na prízemí boli aj miestnosti Turčianskeho kasína, kuchyňa, depozitár, pokladnica a na poschodí byty. Do tejto budovy sa mohli nasťahovať aj martinskí ochotníci. Prvým predstavením boli Obžinky 10. augusta 1865 a odvtedy sa tu do zatvorenia Matice slovenskej pravidelne hrávalo aspoň raz, niekedy i viackrát mesačne. Dňa 14. marca 1875 martinskí ochotníci hrali Švárnu Savojanku, 11. apríla 1875 usporiadal Slovenský spevokol besedu a to boli posledné predstavenia v tejto budove.

Po vzniku Československa a obnovení Matice slovenskej jej v roku 1919 budovu slávnostne vrátili. Kapacitne však novým úlohám Matice nestačila, a preto ju v roku 1924 štát odkúpil a Matica slovenská si mohla postaviť druhú budovu. Do prvej opäť umiestnili štátne úrady. V 80. rokoch bola určená na expozíciu slovenskej literatúry a Matica slovenská zabezpečila jej komplexnú obnovu. Od roku 1992 je v nej umiestnené Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice (do roku 2000 v organizačnej štruktúre Matice slovenskej) a nádvorie so sochou spisovateľa, politika a básnika Svetozára Hurbana Vajanského od sochára Františka Úprku (1926) sa príležitostne využíva aj ako letná scéna.