Mudroňovsko-halašovský dom

Jednou z dominánt historického Martina je Mudroňovsko-halašovský dom. Postavili ho v roku 1882 pre svoje rodiny dvaja švagrovia Pavol Mudroň a Ambro Pietor. Ich manželky Anna Mudroňová (1844 – 1926) a Zuzana Pietrová (1848 – 1897) boli dcérami hodinára a niekdajšieho mestského notára Andreja Kašovica. Ich tretia sestra Amália (1842 – 1918), ktorá sa nevydala, tiež žila v tomto dome. Všetky tri vystupovali aj v inscenáciách martinských ochotníkov. Dom charakterizuje novoklasicistická fasáda a reprezentačné interiérové prvky. Písmená PM na štíte sú monogramom Pavla Mudroňa, no podľa iného výkladu znamenajú iniciály priezvisk dvoch obyvateľov domu – Pietor a Mudroň. Okrem bytu oboch rodín dom poskytol priestory aj pre redakciu Národných novín a Národného hlásnika. Vďaka svojim obyvateľom sa stal jedným z významných spoločenských a národných centier Martina.

Pavol Mudroň (1835 – 1914) bol advokátom a politikom a hneď, ako sa v roku 1859 usadil v Martine, sa stal spoluorganizátorom ochotníckeho divadla. Mal syna Jána, právnika a politika (1866 – 1926), a dcéry Annu (1864 – 1954), manželku Andreja Halašu, predčasne zosnulú Boženu (1868 – 1894) a Ľudmilu (1876 – 1939), manželku advokáta Samuela Slabeyciusa. Všetky tri dcéry vystupovali na javisku Slovenského spevokolu, vynikla však najmä Anna, ktorú pokladajú za jednu z jeho najvýznamnejších a najúspešnejších herečiek. Anna Halašová sa neskôr stala aj predsedníčkou Živeny.

Významnou postavou martinského ochotníckeho divadla bol Mudroňov zať Andrej Halaša (1852 – 1913), povolaním advokát, podobne ako Pavol Mudroň. Halaša, rodák z Oravy, sa stal hlavným organizátorom ochotníckeho divadla v Martine a tajomníkom Slovenského spevokolu. Režijne naštudoval vyše 300 divadelných inscenácií, približne v 170 aj hral a neraz prijal úlohu šepkára, kulisára či aranžéra. Bol vydavateľom edície Slovenský divadelný ochotník a spoluvydavateľom Divadelnej knižnice, čím ovplyvňoval činnosť ochotníkov na celom Slovensku. Andrej a Anna Halašovci mali synov Dušana, právnika (1883 – 1936), Pavla, publicistu, prekladateľa a bibliografa (1885 – 1969), Jána, lekárnika (1893 – 1981), a dcéru Vieru (1889 – 1976), manželku evanjelického farára a seniora Ota Škrovinu.

Zakladateľom druhej rodiny bývajúcej v tomto dome bol redaktor Ambro Pietor (1843 – 1906). Mal päť synov Miloša, redaktora (1876 – 1914), Ivana (1878 – 1903), Vladimíra, úradníka (1879 – 1952), Igora, bankového úradníka (1883 – 1937), a Pavla (1886 – 1910), z ktorých Ivan aj Pavol, obaja začínajúci úradníci, v mladom veku podľahli tuberkulóze. Z nich Miloš a Ivan hrávali ochotnícke divadlo, no divadelné gény hojne zdedili príslušníci mladších generácií rodu, najmä herečka Naďa Hejná a jej synovec, režisér Miloš Pietor (1933 – 1991). Dom vlastnili členovia rodiny Halašovcov až do nástupu komunistického režimu, ktorý im ho odňal a v roku 1952 ich v rámci tzv. Akcie B presťahoval do primitívnejších podmienok v Necpaloch. Vo vysokom veku to postihlo aj poprednú osobnosť martinského divadla Annu Halašovú. Potomkovia rodiny získali dom späť až po zmene politicko-spoločenských podmienok v roku 1989.