Dom odborov Strojár

Priestory v Zborovom dome evanjelického cirkevného zboru sa pre nového užívateľa a rozvíjajúcu sa kultúrnu činnosť postupne stali pritesné, a preto vedenie strojárskeho podniku v spolupráci s politickými orgánmi začalo uvažovať o výstavbe novej účelovej budovy. Postavili ju v rokoch 1960 – 1964. Jej súčasťou je divadelná sála a kinosála v jednom, klubovne, knižnica, nácvičné sály pre súbory, skúšobne, kancelárie a aj obchodné priestory. V 70. rokoch kinosálu prestavali tak, že sa tu mohli premietať panoramatické filmy, na ktoré chodili diváci aj zo vzdialenejšieho okolia. Na prvom poschodí sa nachádzala aj veľká reštaurácia, v ktorej sa konali spoločenské zábavy. Názov tejto dominantnej budovy sa menil. Pôvodne ju poznali ako Dom kultúry ROH Závodov ťažkého strojárstva v Martine a neskôr ako Dom odborov Strojár.

Do roku 1989 zastrešoval všetku amatérsku a ochotnícku kultúru v Martine a okolí. Pôsobili tu viaceré folklórne súbory, divadelný súbor, Bábkárský súbor Strojárik, resp. Domovina, Detský divadelný súbor Kamarát, krúžky venujúce sa fotografovaniu či hudbe, kluby mládeže a iné. Konali sa tu viaceré veľké podujatia, medzi nimi Scénická žatva či Slovesná jar.

V nových spoločensko-politických pomeroch prešiel objekt v roku 1992 na samofinancovanie, časť priestorov zmenila pôvodný účel na komerčný, no časť naďalej slúži kultúre. V roku 1997 tu inscenovali viaceré výjavy Púťového divadla – Prispenia Martina – svätého i turčianskeho.