Július Barč-Ivan

Jedným z najvýznamnejších slovenských dramatikov a prozaikov 20. storočia bol Július Barč-Ivan (1. 5. 1909 Krompachy, okr. Spišská Nová Ves – 25. 12. 1953 Martin). Pôvodným povolaním bol evanjelickým kňazom a ako farár pôsobil v Pozdišovciach. V roku 1942 kňazské povolanie opustil a vo funkcii referenta Matice slovenskej prišiel do Martina. Zakrátko sa stal tajomníkom Slovenskej národnej knižnice, redigoval viaceré periodiká, v rokoch 1946 – 1948 bol štipendistom-spisovateľom Matice slovenskej a potom katalogizátorom jej knižnice. Zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní, po jeho vypuknutí ho revolučný okresný národný výbor poveril funkciou šéfredaktora Národných novín a po potlačení povstania sa ukrýval v horách.

Knižne debutoval zbierkou sociálnych noviel a poviedok Pohádka (1933), motívy hľadania stratenej lásky spracoval v zbierke noviel Predposledný život (1940), po vojne vydal psychologický román s autobiografickými prvkami Železné ruky (1948) a ďalšie prózy. Stal sa zakladateľom modernej slovenskej filozofickej, často nábožensky orientovanej drámy.

Do roku 1949 napísal dvanásť divadelných hier, v ktorých analyzoval morálku slovenskej spoločnosti. V hre 3000 ľudí (1935) poukázal na problematiku nezamestnaných Slovákov v Amerike, drámou Pevec Boží (1936) priblížil životné osudy kňaza Juraja Tranovského, v hre Človek, ktorého zbili použil prvky expresionistickej poetiky. Hru Diktátor, ktorá bola zameraná proti totalitným režimom a anarchizmu, v roku 1938 cenzúra stiahla z repertoáru Slovenského národného divadla, v ďalšej dráme Na konci cesty (1939) spracoval tému tragédie nezamestnaného, karierizmus kritizoval v jedinej veselohre Mastný hrniec (1940), ktorú tiež po premiére v Slovenskom národnom divadle cenzúra zakázala. Vrchol jeho dramatickej tvorby predstavuje dráma Matka (1946), v ktorej sa matka usiluje o záchranu života dvoch rozvadených synov. Po nej napísal ešte drámy Neznámy (1944), Dvaja (1945) a Veža (1948). Jeho hry nacvičovali ochotnícke i profesionálne súbory na celom Slovensku. V rokoch 1941 – 1951 vykonával funkciu podpredsedu Slovenského spevokolu.