Anna Halašová

K najvýznamnejším herečkám martinského ochotníckeho divadla patrila Anna Halašová, rod. Mudroňová (18. 2. 1864 Martin – 22. 10. 1954 Necpaly, okr. Martin, poch. v Martine). Bola dcérou Pavla Mudroňa a od roku 1882 manželkou Andreja Halašu, obaja sa aktívne organizačne podieľali na ochotníckom živote v Martine.

K najvýznamnejším herečkám martinského ochotníckeho divadla patrila Anna Halašová, rod. Mudroňová (18. 2. 1864 Martin – 22. 10. 1954 Necpaly, okr. Martin, poch. v Martine). Bola dcérou Pavla Mudroňa a od roku 1882 manželkou Andreja Halašu, obaja sa aktívne organizačne podieľali na ochotníckom živote v Martine.

Po vychodení martinských škôl absolvovala dievčenskú školu v Bratislave. Od útlej mladosti sa prejavovala ako mimoriadne nadaná ochotnícka herečka a v Slovenskom spevokole v rokoch 1875 – 1905 vytvorila množstvo postáv. Presvedčivo stvárňovala tragické i charakterové postavy, krásavice zo salónnych veselohier, no azda najväčší úspech dosiahla v tragickej úlohe hry bratov Mrštíkovcov Mariša (1896, 1904).

Pôsobila aj v národnom ženskom hnutí. Koncom 19. storočia bola aj predsedníčkou, či „mamkou“ združenia mládeže – Clubu dobrej vôle (CDV, čo sa odbojne chápalo aj Cepami do vraha). Členovia tohto klubu okrem spoločenských aktivít iniciovali a pomáhali tvoriť edíciu Zábavné a poučné knižky, organizovali finančné zbierky na podporu chudobných študentov a na osvetové ciele, vzdelávali sa, študovali ruštinu a vydávali hektorgrafovaný humoristický časopis. Spolupracovala s manželom, pomáhala mu v jeho organizačnej práci, pri prekladaní divadelných hier a zbieraní muzeálnych predmetov. Najmä v období prvej svetovej vojny pracovala aj v Červenom kríži.

V roku 1952 bola totalitným režimom napriek vysokému veku s rodinou v tzv. Akcii B, ktorou komunistický režim získaval byty a celé nehnuteľnosti pre svojich politických prívržencov a súčasne prenasledoval bývalých príslušníkov „vykorisťovateľskej triedy“, vysťahovaná do Necpál.

Miesta

  1. Živena

    Pavla Országha Hviezdoslava 21