Národný dom

Okrem prvej detskej úlohy v roku 1888 v hre Naši malomešťania vytvorila všetky ostatné postavy na javisku Slovenského spevokolu v Národnom dome. Bolo ich vyše osemdesiat a stala sa predstaviteľkou veľkých dramatických úloh, najmä stvárnením tragických hrdiniek realistickej drámy, ale úspešnou bola aj vo veselohernom žánri. Vynikla v tragických postavách Evy v dráme Gabriely Preissovej Gazdiná Roba (1908), Hanky v dramatickom výjave Hájnikova žena, napísanom architektom, hudobným skladateľom a dramatikom Blažejom Bullom podľa Hviezdoslava (1909), Hany v Rázusovej Hane (1920) či Mariše v rovnomennej dráme bratov Mrštíkovcov (1921).

V Slovenskom spevokole spolupracovala aj v oblasti dramaturgie a réžie, v rokoch 1920 – 1930 a 1934 – 1942 v ňom mala podpredsednícku funkciu a v roku 1943 ju vymenovali za čestnú členku.