Hostinec Peterkovcov / Čajdovcov

Ďalším martinským hostincom, ktorého vlastníci sa nebáli prichýliť slovenských ochotníkov, bol hostinec Peterkovcov, ktorý stál len o niekoľko domov ďalej od hostinca Jána Ivanku na hlavnej ulici (teraz Ulica Milana Rastislava Štefánika). Stal sa sídlom martinskej Tálie vzkriesenej v uvoľnených politicko-spoločenských pomeroch po páde Bachovho neoabsolutizmu.

Zásluhu na tom mali dvaja mladí právnici Pavol Mudroň a Jozef Kohút, ktorí v roku 1859 naštudovali inscenáciu Palárikovej veselohry Inkognito. Jozef Kohút pochádzal z rodiny farbiara. Od otca získal plátno na oponu a kulisy, ktoré potom spolu s priateľmi vlastnoručne namaľovali. Mudroň zasa dielo podporil finančne. Miestnosť v hostinci Peterkovcov bola síce veľmi malá, no tvorcovia si pomohli tak, že javisko postavili tesne pri stene. Herci sa mohli prezliekať v kolkárni pri dome a na javisko vstupovali cez okno. V rokoch 1859 – 1861 tu odohrali šesť inscenácií. Ako herci v nich vynikli najmä Pavol Mudroň, Jozef, Juraj a Anna Kohútovci, František Švehla, Ján Kunaj, Ján Izák, Baltazár Velič, Ľudovít Thomka, Samuel Šípka, Antónia Meličková, Anna Feliksová a ďalší.

Vlastníkom hostinca bol mladý hostinský Karol Peterek (1826 – 1869), rodák z Frýdku na severnej Morave, ktorý pracoval najprv v Priekope a po sobáši v roku 1859 sa usadil v Martine. Podporoval slovenské národné hnutie, na národné ciele prispieval i finančne a hneď po založení Matice slovenskej sa prihlásil za jej člena. Zomrel pomerne mladý, no hostinec ďalej viedla jeho vdova Žofia, rod. Dianovská (1827 – 1895). Vlastné deti nemali, a tak adoptovali Žofiinu neter Matildu Kováčikovú, ktorá sa neskôr vydala za redaktora Juraja Čajdu. Tak do vlastníctva Čajdovcov prešiel aj dom a hostinec. Hostinec viedla ďalej Matilda Čajdová. Divadelné predstavenia sa tu síce viac nekonali, no bol obľúbeným spoločenským miestom martinskej spoločnosti a miestom konania viacerých významných národných slávností.