Hostinec mešťana Antala Hrebíčka

V období konštituovania moderných národov v polovici 19. storočia bolo zakladanie a budovanie národných divadiel jedným z charakteristických znakov vlasteneckých aktivít obyvateľov žijúcich v habsburskej monarchii. Na území dnešného Slovenska však v tomto období neboli vyvinuté podmienky na založenie profesionálnej divadelnej inštitúcie. Preto sa predstavitelia národného obrodenia z tzv. generácie štúrovcov snažili divadelnú činnosť produkovať aspoň na ochotníckej báze. Vďaka tomu na našom území vzniklo niekoľko divadelných „centier“, v ktorých sa aj napriek nedostatku financií a silnému cenzorskému tlaku podarilo hrávať slovenské divadlo. Jedným z takýchto divadelných sídiel s pomerne bohatou divadelnou činnosťou (i keď trvajúcou len necelý rok) bola malá dedinka Sobotište v blízkosti Senice na Záhorí, kde vďaka iniciatíve tunajšieho učiteľa Samuela Jurkoviča ochotnícku činnosť realizovali čelní predstavitelia štúrovskej mládeže, prevažne študenti z evanjelického prešporského lýcea (Ján Kalinčiak, Ján Francisci, Samuel Štúr a iní), ale i miestni obyvatelia (Anna Jurkovičová Hurbanová, súrodenci Zuzana, Anna a Daniel Kolénicovi, ako aj iní).

Jurkovič v kronike o ich činnosti divadlo hrdo nazval Slovenské národné divadlo nitrianske, i keď s dnešným profesionálnym Slovenským národným divadlom, založeným v roku 1920, nemalo nič spoločné. Niekdajší sobotištský hostinec bol miestom prvej premiéry Slovenského národného divadla nitrianskeho. Konkrétne sa odohrala 5. augusta 1841, od uvedeného dátumu zároveň datujeme samotnú činnosť tohto ochotníckeho zoskupenia štúrovskej generácie. Na slávnostnú udalosť si divadelníci vybrali trojdejstvovú frašku populárneho nemeckého dramatika Augusta von Kotzebueho Starý kočiš Petra III. Pred samotným predstavením prečítali predslov, napísaný špeciálne na túto príležitosť, ktorého autorom bol kľúčový predstaviteľ štúrovského hnutia Jozef Miloslav Hurban. Vďaka zachovanej kronike Zpráva Slovenského národného divadla nitrianského v Sobotišti založeného dne 5. srpna 1841, spísanej miestnym učiteľom Samuelom Jurkovičom, vieme, že predstavenie videlo 43 osôb (viac sa do miestnosti nezmestilo) a že na tú dobu vynieslo značný zisk 45 zlatých. Za zárobok si divadelníci kúpili dekorácie a oponu s vyobrazením Nitry.

Jurkovičovo divadlo však malo ambíciu hrávať aj v iných západoslovenských mestách, napríklad premiéry Klicperovej veselohry Divotvorný klobúk a Kotzebueho drámy Gróf Beňovský sa uskutočnili v neďalekej Myjave. V Sobotišti uviedli až svoju štvrtú inscenáciu Nevoľníci alebo Izidor a Oľga, ale to už v priestoroch Nyáryovskeho kaštieľa, nachádzajúceho sa v blízkosti Hrebíčkovho hostinca.