Bývalá hlavná železničná stanica

Prvá vlaková stanica vo Zvolene bola vystavaná súbežne so železničnou traťou Budapešť – Lučenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky v roku 1871. Status hlavnej stanice v meste si udržala až do roku 1959, keď bola postavená súčasná osobná stanica Zvolen na mieste bývalej zastávky Zvolen hrad. Pôvodná hlavná stanica dnes nesie názov Zvolen nákladná stanica.

Fakt, že Zvolen bol v minulosti významným železničným uzlom, ovplyvnil priamo i nepriamo dopyt po kultúre a spoločenskom živote v meste. Prejavilo sa to hneď po vybudovaní železničnej trate. Zvolen sa stal koncovou stanicou rozostavanej železnice. Železnica vo Zvolene mala začiatkom 20. storočia vyše 1 600 pracovníkov. Zamestnanci železníc a ich rodiny tvorili podhubie mnohých záujmových spolkov hudobných, speváckych a divadelných združení. Tie hľadali vhodné miesta na svoju činnosť, čo využili majitelia reštaurácií a hostincov, ktorí začali budovať a prenajímať viacúčelové priestory. Príkladom je mestský hotel Grand (dnešné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského), ktorého sála bola využívaná najčastejšie. Ďalšia vhodná sála s javiskom bola v železiarskej továrni Unionka v dnešnej lokalite Zvolen Balkán (jej nevýhodou bola väčšia vzdialenosť od stredu mesta).

Továreň Unionka patrila svojho času medzi najväčšie fabriky v Rakúsko-Uhorsku. Jej počiatky siahajú do roku 1871 a umiestnenie vo Zvolene sa viazalo priamo na dostupnosť železnicou (od roku 1907 sa pri Unionke nachádzala zastávka Zvolenská železiareň). V roku 1904 vznikla v priestoroch továrne dvojtriedna ľudová škola. O tri roky neskôr pribudla nová budova určená aj na kultúrnu osvetu a rôzne spolky vrátane divadelného (robotnícky spevácky spolok, dychová hudba, spevácky, čitateľský, divadelný, recitačný, ale i cyklistický krúžok a iné). V rokoch 1923 – 1924 továreň zanikla. Dnes je na mieste Unionky len jej torzo.

Zvolenskí divadelní ochotníci (a v počiatkoch aj profesionáli novovzniknutého zvolenského divadla) cestovali často na zájazdy vlakmi. Autentická spomienka spojená s pôvodnou hlavnou stanicou sa viaže hneď k prvej premiére Stredoslovenského divadla (dnes Divadlo Jozefa Gregora Tajovského), ktorou bola inscenácia hry Oleksandra Jevdokymovyča Kornijčuka Makar Dúbrava. Piati herci, ktorí v nej účinkovali, boli v roku 1950 v Prahe na Veľkej divadelnej žatve ocenení vtedajším ministrom kultúry, ktorým bol Zdeněk Nejedlý, najvyšším vyznamenaním prezidenta a vlády republiky. Podľa spomienok pamätníkov ich čakali na stanici zvedavé zástupy ľudí, ktorí prišli na výzvu mestského rozhlasu. Keď rýchlik z Prahy zastal, začala hrať železničiarska dychová kapela. Slečny a panie mávali kyticami rozkvitnutého orgovánu a mladí herci z divadla vo zväzáckych modrých košeliach skandovane volali: „Zvolen víta svojich laureátov.“