Manderlák

Dunajská ulica sa začína v rušnom centre Bratislavy, aby sa postupne vnárala do jej zaujímavejších zákutí. Vstup do nej stráži Manderlák – pompézny desaťposchodový „mrakodrap“, ktorý si nechal postaviť potomok slávnej mäsiarskej rodiny Rudolf Manderla.

Predkovia Júliusa Satinského boli pomerne zámožní veľkostatkári a svojim deťom zanechali slušné živobytie. Dedičstvom Vojtecha Satinského bola kaviareň Grant v Manderláku. Otec Júliusa Satinského bol podnikavý chlapík a pod jeho rukami sa kaviareň čoskoro stala obľúbeným centrom bratislavskej bohémy. Otváralo sa už o tretej ráno a budúci herec si preto musel navyknúť zavčas vstávať. O prevádzku sa starala najmä jeho mama a do chodu rodinného podniku zapájala aj svojich dvoch synov. „Všetci flamendri, speváci, filharmonici, maliari, sochári a spisovatelia vedeli, čo ich na ceste domov z nočných barov ,napraví‘. O tretej ráno bublali v našej kaviarni v hrncoch štyri druhy polievok – fazuľová, držková, hovädzia a kapustová,“ spomínal Július vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice. Zároveň však nikdy nezabudol, ako o ňu po februárovom prevrate prišli. Zrejme aj pocit vône ukradnutej kávy ovplyvnil jeho pohľad na režim, v ktorom bol nútený stráviť väčšinu svojho života.

Priestor pod Manderlákom sa na dlhé roky stal aj akýmsi rozlúčkovým miestom pre mladých i o niečo starších adeptov divadelného umenia, ktorí po prehýrenej noci uvažovali, či sa majú so sklopenými ušami vrátiť domov, alebo budú s Júliusom Satinským pokračovať na Dunajskú ulicu.

S pribúdajúcimi rokmi a príchodom detí však Július prestal zaspávať nadránom a vrátil sa ku zvyku svojich rodičov vstávať zavčas, pretože cez deň sa chcel nielen postarať o ratolesti, ale musel napísať niekoľko fejtónov, dialógov, prijať zopár návštev a zopakovať si text na večerné divadelné predstavenie.