Rudolf von Laban

Významná osobnosť scénického  tanečného umenia, bratislavský rodák Rudolf von Laban (1879 – 1958) sa preslávil ako tanečník, choreograf a tanečný teoretik. Svojou tvorbou silne ovplyvnil rozvoj moderného tanca 20. storočia. Jeho monumentálnu tanečnú kreáciu k otvárajúcemu aktu berlínskych olympijských hier (1936) zakázal na generálke minister propagandy Joseph Goebbels ako ideologicky nevyhovujúcu.

Autor: Miklós Vojtek

Významná osobnosť scénického  tanečného umenia, bratislavský rodák Rudolf von Laban (1879 – 1958) sa preslávil ako tanečník, choreograf a tanečný teoretik. Svojou tvorbou silne ovplyvnil rozvoj moderného tanca 20. storočia. Vrcholom jeho umeleckej kariéry bolo, keď ho v roku 1930 vymenovali za šéfa baletu berlínskej Štátnej opery a neskôr aj za intendanta pruských štátnych divadiel. Jeho monumentálnu tanečnú kreáciu k otvárajúcemu aktu berlínskych olympijských hier (1936) zakázal na generálke minister propagandy Joseph Goebbels ako ideologicky nevyhovujúcu. Laban musel z nacistického Nemecka emigrovať, usadil sa vo Veľkej Británii, kde vyučoval a skúmal rôzne aspekty ľudského pohybu. Bol vynálezcom pohybového písma kinetografie, vo svete známe pod názvom Labanotation. Jeho náuka o pohybe ľudského tela sa využíva aj mimo oblasť tanečného umenia.

Podľa rodinnej tradície Labanovci pochádzali z Francúzska. Prvý Laban, ktorý bol zaznamenaný do prešporskej Knihy mešťanov (Bürgerbuch) dňa 17. 10. 1758, bol mäsiarsky majster Frantz Lábon (1734 – 1797), narodený vo Výšoviciach na Morave. Žiaľ, rodný dom Rudolfa von Labana sa nezachoval, ani rodinné sídlo Steinmasslerovcov či Labanovcov, v ktorom vyrastal. Podobu týchto budov dnes poznáme iba vďaka dobovým fotografiám.

V roku 1910 sa vdovec Laban zosobášil v Prešporku so speváčkou Mariou Lederer (1883 – 1975). Mali spolu päť detí, všetky sa narodili v Nemecku. Laban ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny opustil rodné mesto. Už sa sem nikdy nevrátil, avšak tu strávené roky mladosti mali rozhodujúci vplyv na jeho ďalší osud. Malé provinčné mesto medzi Viedňou a Budapešťou so svojou multietnickou kultúrou mu dávalo veľa cenných podnetov na jeho umelecké smerovanie. Podľa Labanovho vlastného priznania sa genéza jeho viacerých choreografických diel ako Narrenspiegel (Zrkadlo bláznov), Die Erde (Zem) a Die Nacht (Noc) viaže k mestu Bratislava. Žiaľ, Bratislavčania nemali možnosť spoznať umenie Rudolfa von Labana, ktorý paradoxne so svojím súborom nikdy v Bratislave nevystúpil. Naše obecenstvo spoznalo Labanov pracovný štýl iba prostredníctvom jeho českej žiačky Milči Mayerovej (1901 – 1977), ktorá v roku 1931 vystupovala so svojou skupinou v historickej budove Slovenského národného divadla.

V roku storočnice narodenia Rudolfa von Labana si naňho v Bratislave nikto nespomenul. Vyšiel o ňom iba jediný článok v bratislavskom maďarskom týždenníku HÉT. Našťastie, dnes sa už dostal do povedomia nielen odbornej verejnosti. V roku 2008 vznikol L. A. B., Labanov ateliér Bratislava, ako platforma na vzdelávacie a umelecké aktivity inšpirované odkazom svetovo uznávaného teoretika pohybu. Na tej istej scéne, kde na slávnostnom predstavení gymnazista Laban dal do pohybu v strnulých pózach postávajúcich účinkujúcich živého obrazu, čo predurčilo jeho budúcu profesiu, uviedol Balet SND 27. 5. 2016 tanečné divadlo inšpirované Labanovým životom s názvom BESS – Pocta Rudolfovi Labanovi v choreografii Šárky Ondrišovej na hudbu Petra Grolla.

Pri zostavovaní divadelnej prechádzky venovanej pamiatke Rudolfa von Labana sme vychádzali z jeho autobiografie Ein Leben für den Tanz. Erinnerungen (1935), ktorú pod názvom Život pre tanec. Spomienky vydal Divadelný ústav v roku 2012. Keďže samotný Laban v nej neuvádza ani mená osôb, ani názvy konkrétnych lokalít, k ich odhaleniu nám pomohla štúdia Bratislavské korene Rudolfa von Labana, ktorá je súčasťou spomínaného slovenského prekladu Labanovej autobiografie. Predslov k slovenskému vydaniu napísala Valerie Prestonová-Dunlopová, autorka najkomplexnejšej biografie o našom rodákovi s názvom Rudolf Laban: An Extraordinary Life (1998). Citácie v textoch uvádzame prevažne zo slovenskej publikácie.

Miesta