Námestie Ľudovíta Štúra

Dnešné Námestie Ľudovíta Štúra sa do roku 1931 volalo Korunovačné námestie. Je to slovenský preklad maďarského pomenovania Koronázási domb-tér a nemeckého názvu Krönungshügelplatz, keďže sa tu nachádzal tzv. korunovačný pahorok navŕšený zo zeminy všetkých uhorských žúp.

Námestie Ľudovíta Štúra
Zobraziť na mape

Dnešné Námestie Ľudovíta Štúra sa do roku 1931 volalo Korunovačné námestie. Je to slovenský preklad maďarského pomenovania Koronázási domb-tér a nemeckého názvu Krönungshügelplatz, keďže sa tu nachádzal tzv. korunovačný pahorok navŕšený zo zeminy všetkých uhorských žúp. Každý panovník po korunovácii v Dóme sv. Martina vystúpil v korunovačnom plášti a so svätoštefanskou korunou na hlave na koni na jeho vrch. Odtiaľ vykonal šabľou štyri švihy do štyroch svetových strán na znak toho, že krajinu ochráni proti nepriateľovi, nech prichádza z ktoréhokoľvek smeru.

Pri príležitosti tisícročného jubilea príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny v roku 1896 dalo mesto na mieste niekdajšieho korunovačného pahorka postaviť jazdecké súsošie kráľovnej Márie Terézie. Mestská rada sa rozhodla pre sochu panovníčky, lebo tá mala veľmi blízky vzťah k mestu, kde sa rozhodlo o záchrane jej trónu. V roku 1741 na prešporskom krajinskom sneme zvolaním Vitam et sanguinem (Život a krv) sa uhorské stavy zaviazali poskytnúť mladej kráľovnej finančnú a vojenskú pomoc v boji o záchranu rakúskeho dedičstva. Monumentálne dielo z kararského mramoru vytvoril miestny rodák János Fadrusz. Vyhotovenie sochy sa z technických dôvodov oneskorilo. K jeho slávnostnému odhaleniu došlo až 16. mája 1897 za prítomnosti panovníka Františka Jozefa I., viedenského dvora a členov uhorskej vlády. Na počesť tejto udalosti sa večer konalo v Mestskom divadle slávnostné predstavenie, na ktorom sa podieľal aj gymnazista Rudolf von Laban.

Mária Terézia bola za mlada vynikajúcou tanečnicou. Jej tanečným majstrom bol Alessandro Philebois (1677 – 1744). Kvalitné tanečné vzdelanie poskytla aj svojim deťom. Počas zasadania uhorského snemu usporadúvala veľkolepé plesy, aby získala uhorské stavy na svoje politické ciele. Aj svojej najmilšej dcére Márii Kristíne, ktorá so svojím manželom Albertom Sasko-Tešínskym, miestodržiteľom Uhorska, sídlila na prešporskom hrade, radila: „Môžeš zabávať svojich hostí hudbou a tancom... čo bude mať veľmi dobrý účinok.“ Panovníčka bola aj podporovateľkou baletného umenia. V roku 1771 dala vo Viedni zriadiť „Theatral-Tanzschule“ a jej vedením poverila otca dejového baletu Jeana-Georgea Noverra (1727 – 1810). Za tanečný výkon obdarovala zlatou retiazkou aj Noverrovho žiaka, dvanásťročného Antoina Bournonvilla (1760 – 1843), ktorý hosťoval u grófa Pálffyho v Prešporku.

V roku 1921 bola socha Márie Terézie prívržencami novej Československej republiky zničená. Išlo o protest proti reštauračným snahám posledného uhorského kráľa Karola IV. Dnes na jej mieste stojí pomník Ľudovíta Štúra od Tibora Bartfaya. Značne zmenšená bronzová replika Fadruszovho zničeného súsošia sa nachádza na dunajskom nábreží pred komplexom Grand Hotel River Park.