Župný dom
Bývalý Župný dom, dnes historická budova Národnej rady Slovenskej republiky, vznikol prestavbou kláštora trinitárov podľa projektu architekta Ignáca Feiglera v roku 1844. Vo veľkej zasadacej sále klasicistickej budovy sa usporadúvali koncerty, plesy a výstavy výtvarných diel.
Zobraziť na mape
Bývalý Župný dom, dnes historická budova Národnej rady Slovenskej republiky, vznikol prestavbou kláštora trinitárov podľa projektu architekta Ignáca Feiglera v roku 1844. Vo veľkej zasadacej sále klasicistickej budovy sa usporadúvali koncerty, plesy a výstavy výtvarných diel. V roku 1896 na Vianočnej výstave Kunstvereinu vystavoval aj maliar Eduard Majsch a jeho najmladší žiak Rudolf von Laban. Patrónkou výstavy bola arcikňažná Izabela, ktorá tu vystavovala svoje fotografie. Ako píše Laban: „V šestnástich rokoch som už dostával ceny a nadšené kritiky na domácej umeleckej výstave. Nad pohovkami známych a príbuzných rodín sa skveli moje diela. Zväčša to boli figurálne obrazy, najmä sedliacke výjavy v národných krojoch, ktoré boli u nás bežné.“ Z Labanových malieb z tohto obdobia sa, žiaľ, v bratislavských verejných ani súkromných zbierkach nič nenachádza. V súčasnosti jediné zachované dielo z tohto obdobia Zátišie s ovocím a paravánom s volavkami sa nachádza v súkromnej zbierke v Budapešti. Medzi Labanovcami nachádzame aj výtvarníka Ferdinanda Emericha Labana (1819 – 1869), maliara vývesných štítov. Laban, aj keď sa už preslávil v tanečnom svete, mal v niektorých dokumentoch ako povolanie zapísané „Kunstmaler”, teda umelecký maliar. Stojí za to spomenúť, že na spomínanej výstave vystavoval aj Labanov rovesník, budúci sochár Alois Rigele (1879 – 1945), ktorý je autorom epitafov pre Rudolfových veľmi blízkych ľudí – Eduarda Majscha a Antala Sendleina.