Café Stahl / Apfel

Kaviareň, založená miestnym kaviarnikom Antonom Apfelom, sa skladala z hlavnej časti (Hviezdoslavovo námestie č. 20) a z prízemnej stavby, ktorú dal Apfel postaviť koncom 19. storočia pred susedný dom (Hviezdoslavovo námestie č. 19). V 20. storočí kaviareň prevzali Johann a Rudolf Stahlovci, preto ju ľudovo nazývali Stahlka. Keďže sa nachádzala v blízkosti divadla, stala sa už od svojho vzniku obľúbenou destináciou hereckých hviezd. Už začiatkom 20. storočia sa v nej podľa historika Tivadara Ortvaya schádzali „hostia, ktorí sa chcú zabaviť alebo si prečítať noviny, hlavne predstavitelia umeleckého sveta“.

Po vzniku Československa na túto tradíciu nadviazali aj predstavitelia Slovenského národného divadla. Podľa anekdoty práve v Stahlke stretol režisér Jozef Budský svojho kolegu Drahoša Želenského, „ktorý bol veľmi smutný, nedajbože sa rozhovoriť, len vzdychal. Keď už toho bolo dosť, vraví Budský: ,Zdá sa mi, že si nemal úspech na skúške?‘ ,Mal, ale predstav si, príde ku mne dievča, krásne ako kvet. Svet sa so mnou zakrútil, keď som sa jej pozrel do očú. Či som vraj ja režisér Želenský? – Hej, slečna – vravím jej. – Čo by ste si želali?‘ – pýtam sa nesmelo. ,Prosím vás, veľmi snažne, pán režísér, keby ste ma láskavo zoznámili s tým novým pánom z operety s pánom Turbom. To je taký mladý pekný chlapček.‘“

Sláva Stahlky skončila v 40. rokoch minulého storočia. Na mieste domu č. 20 postavili v roku 1942 budovu firmy Blasberg (projekt architekta Friedricha Lehmanna). Kaviareň tak zvyšok vojny prečkala v nízkom pavilóne (č. 19), no potom sa dostala pod národnú správu a bola v nej zriadená výstavná sieň obrazov. Napokon ju zbúrali a na jej mieste v roku 1963 postavili budovu podniku Chempik (projekt architekta Júliusa Langsfelda).