Café Luxor / Kaviareň Luxor

Kaviareň otvorili v roku 1939 ako súčasť väčšieho komplexu poisťovne Union (projekt architekta Jana Víška), ktorá mala na druhom poschodí svoje kancelárske priestory. Príťažlivé bolo jej situovanie na prvom poschodí, odkiaľ bol dobrý výhľad na mesto. Kaviareň si tiež zakladala na káve, ktorú pripravovali špecializovaní kuchári, a zloženie niektorých jej druhov patrilo k tajomstvám podniku. Reštauračné miestnosti kaviarne zdobili nástenné maľby maliara, grafika a ilustrátora Štefana Bednára, nesúce slovenský ráz. Z kaviarne sa vysielali rozhlasové prenosy cigánskej kapely Aladára Bittóa. Básnik Ján Smrek tu viedol literárny stôl, pri ktorom diskutoval so svojimi priateľmi i politickými oponentmi, fajčil fajku či redigoval časopis Elán. Stretávali sa tu nadrealisti, pričom spisovateľ Štefan Žáry sa tu pri fľaši vína zoznámil s básnikom a dramatikom Jánom Poničanom.

Azda najviac sa Luxorka preslávila šachistami, ktorí tu hrávali pravidelne, pričom sa tu usporadúvali i majstrovstvá Slovenska. Vášnivým šachistom bol i herec František Zvarík, ktorý na partie v kaviarni spomínal: „Len čo sa naskytla dlhšia prestávka medzi skúškami, už sme aj sedeli nad šachovnicou. Našou najobľúbenejšou kaviarňou bola Luxorka. Tam sme nad šachovnicou vysedávali až do záverečných hodín. To sa pod šachovnicu položila päťkorunáčka, niekedy aj viac, ako sa kto cítil, a kto mal lepšiu pozíciu, hneď zvyšoval stávku. Partner ju alebo prijal, alebo prehral. Bolože to hádok, nedorozumení, sem tam aj ,náhodou‘ zrútených figúrok.“ Podobne ako väčšina kaviarní, aj Luxorka je dnes už minulosťou.