Café Redoute / Kaviareň Reduta

Kaviareň sprístupnili krátko po dostavaní Reduty (1919) – koncom júna 1921. Bola to veľká udalosť, veď na jej otvorenie sa dostavili zástupcovia mestskej rady, ba dokonca župan Jozef Kállay. Návštevníkov lákala svojimi okázalo veľkorysými priestormi (bola najväčšou v meste), ako aj širokým výberom tlače a kvalitnou cigánskou hudbou (napríklad primáš Béla Farkaš), hrajúcou foxtroty či zmes maďarských a viedenských operiet. Populárnymi sa tu stali aj varietné predstavenia a hosťovanie rôznych jazzových skupín. Senzáciu vzbudilo napríklad vystúpenie nemeckej skupiny Weintraubs Syncopators (1932), predstavenej v tlači ako „siedmich gentlemanov v siedmich bezvadných frakoch, obklopených celým krámom zlatom sa lesknúcich hudobných nástrojov“.

Neskôr tu mával estrády herec František Dibarbora. Je preto samozrejmé, že kaviareň bola magnetom aj pre bratislavskú bohému. Prozaik Milo Urban tu napísal časť svojho povestného románu Živý bič. Rušná atmosféra večera či noci často inšpirovala básnika Jána Smreka, aby priamo na mieste napísal báseň. Z osobností divadla si kaviareň obľúbil najmä český violista, hudobný skladateľ a dirigent (v rokoch 1923 – 1930 riaditeľ Slovenského národného divadla) Oskar Nedbal, ktorý to sem mal na skok, keďže býval za rohom na Vajanského nábreží. Rád sa tu začítal do čerstvej tlače, pričom vyhľadával najmä články o sebe. Pokiaľ sa o ňom nepísalo, dal noviny skontrolovať svojej spoločnosti alebo čašníkom a ak ani tí neuspeli, sklamane ich odhodil na vedľajšiu stoličku.

V Redute sa večeralo aj po premiére prvej slovenskej národnej opery Detvan (1928). Podľa anekdoty vedľa jej skladateľa Viliama Figuša-Bystrého sedel hudobný skladateľ a dirigent Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý pri pohľade na jedálny lístok podotkol: „Vyzerá ako partitúra Detvana.“ „Prečo?“ – spýtal sa Figuš. „Lebo bola tiež taká dlhá, že z nej museli polovicu vytrieť“ – odvetil Schneider-Trnavský. Kaviareň zrušili po druhej svetovej vojne a na istý čas sa z nej stala odbavovacia hala Československých aerolínií. V súčasnosti sa ako Stĺpová sieň Slovenskej filharmónie využíva na príležitostné koncerty a iné spoločenské podujatia.