Divadelná sála v budove starého Uhorského snemu

Bratislava sa síce na tri storočia (1563 – 1830) stala politickým a kultúrnym centrom Horného Uhorska, ale až do roku 1776 nedisponovala kamennou budovou špecializovanou výhradne na divadelné účely. Preto kočovní divadelníci hrávali v hostincoch, adaptovaných sálach alebo v dočasných drevených budovách.

V roku 1741 otvorili takúto trojposchodovú budovu pred Rybárskou bránou, ktorú postavili pri príležitosti korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú a súčasne pri príležitosti zasadania krajinského snemu. Zaujímavosťou je, že v tomto divadle počas spomínaných udalostí účinkovala významná divadelná spoločnosť bratov Pietra a Angela Mingottiovcov, v ktorej bol kapelníkom jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov obdobia klasicizmu Christoph Willibald Gluck.

Po skončení snemu, keď počet návštevníkov mesta a logicky i záujemcov o divadlo poklesol, budovu rozobrali a divadelná činnosť sa vrátila k provizórnym riešeniam. Napríklad v roku 1747 sa začalo hrávať v prispôsobenej sále budovy Uhorského snemu. Tam sa hrávalo do začiatku 50. rokov 18. storočia, keď postavili drevené divadlo v priekope pod Michalskou bránou, v tzv. Streleckej priekope. V tejto budove až do roku 1760 účinkovala spoločnosť divadelného riaditeľa Pilotiho ml., ktorý sa svojou osvieteneckou divadelnou tvorbou (uvádzal operu aj činohru) snažil pozdvihnúť kultúrnu úroveň Bratislavy a bojovať proti zvulgarizovanej podobe divadelného umenia.

Divadlo v Streleckej priekope však takisto bolo len prechodným riešením, ktoré nevyhovovalo dobovým technickým trendom ani diváckym požiadavkám. Preto sa bratislavská šľachta zložila na zriadenie riadnej divadelnej sály, vďaka čomu v roku 1761 otvorili divadlo v dome zvanom Grünstübelhaus (známy ako Zelený dom).