Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava
Už počas prvých rokov existencie Slovenského národného divadla (vznik 1920) sa uvažovalo o samostatnom priestore pre činoherný súbor, ktorý sa musel so súbormi opery, baletu a istý čas i operety deliť o jediné javisko.
Zobraziť na mape
Už počas prvých rokov existencie Slovenského národného divadla (vznik 1920) sa uvažovalo o samostatnom priestore pre činoherný súbor, ktorý sa musel so súbormi opery, baletu a istý čas i operety deliť o jediné javisko. Prvý pokus v roku 1930, keď v budove Živnodomu otvorili Ľudové divadlo (dnešná budova divadla Nová scéna), sa ukázal ako príliš ambiciózny, keďže budova bola z technickej stránky nedostatočne vybavená a súčasne na takú veľkú kapacitu hľadiska bolo slovenského obecenstva stále primálo. V období rokov druhej svetovej vojny sa však demografická zložka Bratislavy z hľadiska počtu i národnosti zmenila a nárastom slovenského obyvateľstva (t. j. divákov) vyvstala otázka samostatnej sály pre činohru SND. Vhodným riešením sa ukázala stavba novej budovy Slovenskej národnej banky, ktorá vďaka iniciatíve ministerstva školstva a národnej osvety zahrnula do plánu aj výstavbu divadelných priestorov. Autormi realizovaného projektu boli Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. S výstavbou začali v roku 1942. Stavba komplexu sa však neustále z rôznych administratívnych, vlastníckych i technických príčin predlžovala a realizácia, ako aj úprava divadelných priestorov definitívne prebiehala až v rokoch 1948 – 1955.
Otváracia premiéra v réžii nestora slovenského divadla Janka Borodáča sa uskutočnila 28. mája 1955 pri príležitosti 10. výročia konca druhej svetovej vojny (v socialistickom ponímaní chápanom ako oslobodenie republiky) a 35. výročia profesionálneho slovenského divadelníctva. Za vhodný titul dramaturgia určila tragédiu Herodes a Herodias od Pavla Országha Hviezdoslava, po ktorom je divadlo pomenované. Od tohto momentu až po rok 2007 scéna slúžila činohre SND na jej každovečernú prevádzku. Od roku 2009 je pod názvom Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava umeleckou scénou Bratislavského kultúrneho a informačného strediska.
Budova DPOH je významná aj svojimi umeleckými dispozíciami. Autorom sôch na jej priečelí je František Draškovič, mozaikovité vitráže na prvom poschodí foyeru vytvoril akademický maliar Janko Alexy, autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, foyerov a opony bol výtvarník František Gajdoš a maľbu na železnej opone vytvoril akademický maliar Martin Benka. Najväčšia rekonštrukcia a technická modernizácia budovy prebehla v rokoch 1981 – 1983.