Hudobná škola pre Slovensko

Škola bola otvorená 6. novembra 1919 ako výsledok niekoľkoročného úsilia slovenského hudobného skladateľa, dirigenta a prekladateľa Miloša Ruppeldta, ktorý ako prvý videl potrebu inštitucionalizovať slovenské umelecké školstvo. Už od počiatku bola nútená prekonávať viaceré problémy, pretože napriek určitej finančnej subvencii ju štát nepodporoval a ako o súkromnú školu sa o ňu staralo vlastné kuratórium. Ešte ani počas zápisu žiakov nebolo jasné, kde bude škola sídliť, a tak bolo pre ňu napochytro zaobstaraných dvanásť miestností klasicistického paláca Benyovszkých na nábreží Dunaja. Finančné prostriedky na kúpu prvých klavírov boli získané prostredníctvom pôžičky zo Slovenskej banky. Škola mala spočiatku spevácke a inštrumentálne oddelenia, ku ktorým neskôr pribudlo dramatické oddelenie. V školskom roku 1926/1927 získala právo verejnosti a bola rozdelená na Hudobnú a dramatickú akadémiu, z ktorej sa neskôr stalo konzervatórium, a Hudobnú školu pre Slovensko, dnešnú Základnú umeleckú školu Miloša Ruppeldta.

Problém s nedostatkom financií sa ukazoval ako chronický, podľa dobovej tlače nebolo v 30. rokoch nielen na výplaty – „učitelia sa od založenia hudobnej akadémie trasú, či dostanú na prvého plat a boli pauzy i niekoľkomesačné, že platov nedostávali”, ale ani na mobiliár: „Umenie sa rodí v budove, kde sú chlievy, kde sa nedá dýchať, kde je pleseň, kde sa vlhkom ničia klavíry, kde prší na klaviatúru, kde sa povaly prepadávajú a kde okná majú diery, že tam možno strčiť celú ruku.“ Škola sa preto v školskom roku 1934/1935 presťahovala do dôstojnejších priestorov na Františkánskom námestí 4. Dovtedy ju stihli pod vedením vynikajúcich pedagógov (Frico Kafenda, Alexander Moyzes, Andrej Bagar, Janko Borodáč a i.) absolvovať také osobnosti ako operná speváčka Helena Bartošová, herečka Ružena Porubská či hudobný skladateľ Eugen Suchoň. Pôvodnú školskú budovu – Benyovszkého palác – zbúrali v roku 1939 pri rozširovaní vozovky na nábreží.