Rodný dom a plaketa Jána Levoslava Bellu
Pamätná tabuľa s reliéfom, ktorý vytvoril významný slovenský sochár Alfonz Groma, označuje rodný dom hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga Jána Levoslava Bellu.
Zobraziť na mape
Pamätná tabuľa s reliéfom, ktorý vytvoril významný slovenský sochár Alfonz Groma, označuje rodný dom hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga Jána Levoslava Bellu.
Bella sa narodil 4. septembra 1843 v rodine katolíckeho učiteľa a organistu ako najstaršie z desiatich detí a jeho hudobný talent bol zjavný už od detstva.
V profesionálnom divadle je známy ako tvorca opery s názvom Kováč Wieland (Wieland der Schmied), ktorú napísal v rokoch 1880 – 1890 a ktorá sa často označuje prívlastkom „prvá pôvodná slovenská“.
História jej vzniku však tento prívlastok spochybňuje. Základ libreta vytvoril Richard Wagner na námety severskej mytológie a následne ešte nedokončené libreto ponúkol viacerým skladateľom. Na zhudobnenie sa podujal Ján Levoslav Bella. Libreto preňho dokončil Oskar Schlemm (výrazne sa pritom inšpiroval štýlom a poetikou Wagnerovho Prsteňa Nibelungovho). Tak v 80. rokoch 19. storočia vznikla opera v nemeckom jazyku s názvom Wieland der Schmied.
Dlho nepovšimnuté a neuvedené dielo sa na javisku objavilo až v roku 1926, keď operu pod dirigentským vedením vtedajšieho riaditeľa divadla, o. i. významného hudobného skladateľa, Oskara Nedbala uviedlo Slovenské národné divadlo. Vzhľadom na kultúrnu politiku mladého profesionálneho divadla, v rámci ktorej bolo žiaduce a vítané uvádzanie slovenských diel, libreto do slovenčiny prebásnil Vladimír Roy. Kováč Wieland sa tak v dobovom kontexte stal prvou pôvodnou slovenskou operou.