Divadlo slovanské svätomikulášske
Budova dnešného Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva slúžila pôvodne ako jezuitský kláštor, ktorého súčasťou bola aj kaplnka na prízemí.
Zobraziť na mape
Budova dnešného Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva slúžila pôvodne ako jezuitský kláštor, ktorého súčasťou bola aj kaplnka na prízemí. Po zrušení jezuitského rádu (1773) pripadol kláštor františkánom. Neskôr slúžil ako kancelárska budova likavsko-hrádockého panstva či župný súd.
V priestoroch pôvodnej kaplnky sídlilo v rokoch 1832 – 1835 a 1840 – 1843 Divadlo slovanské svätomikulášske, ktorého mecenášom, organizátorom, režisérom a príležitostným hercom bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Prvé vystúpenie tohto divadla sa uskutočnilo 22. augusta 1830 v budove Čierneho orla, kde divadlo odohralo komédiu Jána Chalupku Kocúrkovo. Hoci sa činnosť tohto súboru pokladá za prvopočiatok slovenského divadla, hry uvádzalo v bibličtine (biblickej češtine so slovakizujúcimi prvkami), ktorá bola jazykom evanjelikov.
Belopotocký v tomto jazyku písal aj Zapisovací knihu divadla slovanského svato-mikulášskeho ktorú zaviedol ešte pred prvou premiérou (10. júla 1830). Divadlo a jeho repertoár formoval podľa českých vzorov. Uvádzal zväčša komédie z meštianskeho prostredia od dobovo obľúbených autorov (Václav Kliment Klicpera, August von Kotzebue, Ernst Raupach, atď.), ale tiež hry Jána Chalupku, ktorý sa vďaka Belopotockému a jeho súboru stal jedným z prvých autorov slovenských divadelných hier.
Napriek tomu, že Belopotocký štúrovskú slovenčinu ako jazyk nikdy neprijal, jeho divadlo bolo inšpiráciou pre štúrovcov, ktorí divadlo využili ako dobové médium na šírenie myšlienok národného obrodenia.