Rodný dom Ivana Stodolu

Fasádu domu, ktorý stál v minulosti na okraji továrenského areálu, zdobí pamätná tabuľa venovaná vedcovi a vynálezcovi – inžinierovi Aurelovi Stodolovi. V tom istom dome ako Aurel Stodola sa v roku 1888 narodil aj jeho synovec – dramatik a spisovateľ Ivan Stodola. Jeho tvorba bola nerozlučne spätá s vývinom činohry Slovenského národného divadla už od 20. rokov 20. storočia. Stodolu ako autora pre profesionálne divadlo objavil a získal prvý slovenský profesionálny režisér Ján Borodáč, ktorý na silvestrovskom večierku v Liptovskom Svätom Mikuláši videl jeho prvotiny a vycítil jeho talent.

Činohra SND sa v 20. rokoch borila s mnohými problémami. Medzi nimi i s nedostatkom slovenských dramatických textov. Popri niekoľkých hrách autorov 19. storočia a dielach Jozefa Gregora Tajovského sa vďaka Jánovi Borodáčovi uplatnil ako autor najmä Ivan Stodola. Kvalita jeho hier kládla na herecký súbor i réžiu vyššie nároky, ako bola ich úroveň, a tak sa Stodolova dramatika stala výzvou a nástrojom na jej pozdvihnutie. V 40. rokoch, keď sa poetickým i politickým názorom Ivan Stodola priklonil k modernejšie tvoriacej i zmýšľajúcej generácii umelcov, po jeho tvorbe siahli mladší režiséri – Ján Jamnický, Ferdinand Hoffmann i Jozef Budský.

Ivan Stodola napriek autorskému úspechu v profesionálnom divadle nikdy neopustil svoje zamestnanie. Jeho raná tvorba, ktorá je v súčasnosti považovaná za klasiku (napríklad Čaj u pána senátora, Bačova žena alebo Jožko Púčik a jeho kariéra), vznikala v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde pracoval ako lekár.