Gymnázium Michala Miloslava Hodžu

Z mikulášskeho gymnázia pochádza množstvo literátov i divadelníkov, ktorí obohatili slovenskú kultúru. Už v 20. rokoch 20. storočia tu pôsobil samovzdelávací krúžok Michala Miloslava Hodžu, ktorého členom bol napríklad aj budúci dramatik Kazimír Bezek. V 30. rokoch zaujal svojimi postrehmi o literatúre a kultúre budúci divadelný kritik Rudolf Mrlian, v danom období ochotnícky režisér vo svojej rodnej obci Hybe a herec v krúžku gymnázia (napr. v roku 1933 účinkoval v komédii Ivana Stodolu Náš pán minister v úlohe Rechtora). Krúžok pretrval dlhé roky. Ku generácii jeho posledných odchovancov patril napríklad básnik Milan Rúfus.

Absolventi mikulášskeho gymnázia a samovzdelávacieho krúžku po odchode na vysokoškolské štúdiá do Bratislavy sformovali spolu s ďalšími študentmi Divadelný krúžok akademikov (uvádzaný aj ako Dramatický krúžok akademikov alebo Spolok podtatranských akademikov). Ako svoje prvé dielo v roku 1942 naštudovali Hugovu tragédiu Hernani a zúčastnili sa na divadelných závodoch v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde za túto inscenáciu získali hlavnú cenu. Druhým dielom bola v roku 1943 Kauffmannova Čierna veža, v ktorej účinkoval vtedajší režisér Slovenského rozhlasu Andrej Bagar, v tom čase z politických dôvodov nemohol hrávať v Slovenskom národnom divadle. V spolku režíroval aj Ivan Teren, ktorý v tom čase spolu s Julom Horváthom pracoval v Slovenskom rozhlase. Práve Horváth inicioval záujem liptovských akademikov o českú avantgardu (Emila Františka Buriana, Jindřicha Honzla), ale aj tvorbu mladého slovenského režiséra Jána Jamnického, ktorá zjavne ovplyvnila dramaturgický repertoár krúžku. Medzi úspešné tituly patril napr. Tanec nad plačom od Petra Zvona, v ktorom pri pohostinskom uvedení v Kremnici vystúpila aj herečka SND, vdova po autorovi, Oľga Sýkorová-Kadancová.