Druhá budova Matice slovenskej
Po vzniku Československa obnovená Matica slovenská naplno rozvinula svoju činnosť. Kapacity pôvodnej stavby však už nestačili. Štát ju preto odkúpil a Matica mohla získané finančné prostriedky použiť na stavbu nového objektu.
Zobraziť na mape
Po vzniku Československa obnovená Matica slovenská naplno rozvinula svoju činnosť. Kapacity pôvodnej stavby však už nestačili. Štát ju preto odkúpil a Matica mohla získané finančné prostriedky použiť na stavbu nového objektu. Nová reprezentačná budova vyrástla na rohu Mudroňovej a Škultétyho ulice v susedstve evanjelického cirkevného zboru a Memorandového námestia. Pozemok bol darom od mesta. Projekt novej budovy vypracoval v roku 1924 architekt Ján Palkovič a za dva roky budovu postavili. Do prevádzky ju slávnostne odovzdali počas národných slávností v auguste 1926. Bola v nej umiestnená knižnica s čitárňou, výborovňa, kancelárie a byty.
V interiéri v priestore hlavného schodiska sa nachádza busta literárneho historika a prekladateľa Jozefa Škultétyho od výtvarníka Fraňa Štefunka (1932) a bronzové medailóny s podobizňami prvého predsedu Štefana Moyzesa a podpredsedu Karola Kuzmányho od Frica Motošku (1928). Súčasťou budovy je nádvorie a záhrada. Na nádvorí bola pôvodne umiestnená pieskovcová socha spisovateľa, básnika a politika Svetozára Hurbana Vajanského od sochára Františka Úprku, ktorú premiestnili na nádvorie prvej budovy Matice slovenskej, a jej miesto v roku 1965 zaujala alegorická socha Matice slovenskej zo zváraného plechu od sochára Jána Kulicha. Záhradu využíva Matica slovenská na umiestnenie plastík významných osobností našej histórie.
V tejto budove Matice slovenskej sídlilo aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, založené v roku 1922 pod patronátom Matice slovenskej. Zakrátko po založení združovalo vyše 400 ochotníckych súborov s 14 000 členmi a plnilo úlohu organizačného a metodického centra slovenského ochotníckeho divadla. Prvým predsedom sa stal Jozef Gašparík-Leštinský, podpredsedami Štefan Krčméry a Pavol Socháň a začas tu pracovala aj ako úradníčka herečka Naďa Hejná. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel od roku 1923 organizovalo každý rok súťažné prehliadky divadelných súborov spojené so školeniami a kurzami pre režisérov, od roku 1931 aj okresné, oblastné a župné divadelné závody a celoslovenské súťažné prehliadky v Martine. Vydávalo časopisy Slovenský ochotník a Naše divadlo a aj pôvodné a preložené divadelné hry a odborné publikácie. Okrem toho založilo a viedlo Divadelnú šatnicu, z ktorej za prijateľných podmienok požičiavalo kroje a kostýmy ochotníckym krúžkom. V roku 1944 založilo ako svoju vzorovú scénu profesionálne Slovenské komorné divadlo. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel zaniklo v roku 1951.