Druhá budova Matice slovenskej

Po vzniku Československa obnovená Matica slovenská naplno rozvinula svoju činnosť. Kapacity pôvodnej stavby však už nestačili. Štát ju preto odkúpil a Matica mohla získané finančné prostriedky použiť na stavbu nového objektu. Nová reprezentačná budova vyrástla na rohu Mudroňovej a Škultétyho ulice v susedstve evanjelického cirkevného zboru a Memorandového námestia. Pozemok bol darom od mesta. Projekt novej budovy vypracoval v roku 1924 architekt Ján Palkovič a za dva roky budovu postavili. Do prevádzky ju slávnostne odovzdali počas národných slávností v auguste 1926. Bola v nej umiestnená knižnica s čitárňou, výborovňa, kancelárie a byty.

V interiéri v priestore hlavného schodiska sa nachádza busta literárneho historika a prekladateľa Jozefa Škultétyho od výtvarníka Fraňa Štefunka (1932) a bronzové medailóny s podobizňami prvého predsedu Štefana Moyzesa a podpredsedu Karola Kuzmányho od Frica Motošku (1928). Súčasťou budovy je nádvorie a záhrada. Na nádvorí bola pôvodne umiestnená pieskovcová socha spisovateľa, básnika a politika Svetozára Hurbana Vajanského od sochára Františka Úprku, ktorú premiestnili na nádvorie prvej budovy Matice slovenskej, a jej miesto v roku 1965 zaujala alegorická socha Matice slovenskej zo zváraného plechu od sochára Jána Kulicha. Záhradu využíva Matica slovenská na umiestnenie plastík významných osobností našej histórie.

V tejto budove Matice slovenskej sídlilo aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, založené v roku 1922 pod patronátom Matice slovenskej. Zakrátko po založení združovalo vyše 400 ochotníckych súborov s 14 000 členmi a plnilo úlohu organizačného a metodického centra slovenského ochotníckeho divadla. Prvým predsedom sa stal Jozef Gašparík-Leštinský, podpredsedami Štefan Krčméry a Pavol Socháň a začas tu pracovala aj ako úradníčka herečka Naďa Hejná. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel od roku 1923 organizovalo každý rok súťažné prehliadky divadelných súborov spojené so školeniami a kurzami pre režisérov, od roku 1931 aj okresné, oblastné a župné divadelné závody a celoslovenské súťažné prehliadky v Martine. Vydávalo časopisy Slovenský ochotník a Naše divadlo a aj pôvodné a preložené divadelné hry a odborné publikácie. Okrem toho založilo a viedlo Divadelnú šatnicu, z ktorej za prijateľných podmienok požičiavalo kroje a kostýmy ochotníckym krúžkom. V roku 1944 založilo ako svoju vzorovú scénu profesionálne Slovenské komorné divadlo. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel zaniklo v roku 1951.