Mária Pietrová

K popredným reprezentantkám martinského ochotníckeho divadla patrila aj Mária Pietrová, rod. Ivanková (4. 1. 1879 Martin – 24. 7. 1956 Martin). Bola dcérou Tobiáša Ivanku a manželkou novinára a ochotníckeho divadelníka Miloša Pietra. Spolupracovala s manželom pri žurnalistickej práci, neskôr po jeho smrti sa snažila udržať časopis Národný hlásnik a prevzala redakčné práce. Po smrti manžela zostala sama s tromi malými deťmi a musela finančne zabezpečiť existenciu rodiny. Boli to Anna (1903 – 1933), Ivan (1904 – 1977) a Naďa, vyd. Hejná (1906 – 1994). Po tom, čo museli zastaviť vydávanie Národného hlásnika, prijala miesto úradníčky na mestskom úrade a v roku 1918 sa zamestnala v redakcii Národných novín. V rokoch 1920 – 1939 viedla trafiku. Potom následne žila striedavo u dcéry a syna v Martine a v Prahe.

Od mladosti sa zapájala do národného a kultúrneho diania, bola členkou a pokladníčkou spolku Club dobrej vôle, organizovala zábavno-poučné večierky, no najmilšou sa jej stala práca pri ochotníckom divadle. Vypracovala sa na jednu z najvýznamnejších herečiek Slovenského spevokolu v Martine a pohostinsky vystupovala na javisku približne 250-krát aj v iných mestách po celom Slovensku. Okrem toho prekladala divadelné hry zo srbčiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny, písala kuplety a spomienky na ochotnícku prácu či martinské osobnosti. V časopise Slovenský ochotník v rokoch 1925 – 1926 uverejnila rozsiahlejšie Divadelné rozpomienky. Aktívne vystupovala v ženskom hnutí, najmä v spolku slovenských žien Živena. Do Národných novín, Dennice a ďalších slovenských periodík i krajanských časopisov v Amerike prispievala besednicami, literárnymi črtami, spomienkovými a poučnými článkami. V roku 1943 jej ako prvej v dejinách ochotníckeho divadla udelili Dramatickú cenu Jána Cablka.