Hostinec Jána Ivanku / Jozefa Fábryho

Po založení Matice slovenskej v roku 1863 a následne otvorení jej budovy o dva roky neskôr mali konečne martinskí ochotníci reprezentačný priestor na svoju činnosť. Stala sa ním tzv. národná svetlica matičnej budovy. Po zrušení Matice slovenskej v apríli 1875 a zhabaní jej budovy však zostali opäť bez prístrešia. V tom čase už boli organizovaní v Slovenskom spevokole.

Ján Ivanka (1837 – 1886) bol príslušníkom starého turčianskeho šľachtického rodu s predikátom z Jordánu a Dražkoviec. Pochádzal z rodiny Tobiáša Ivanku st., vyučeného farbiara, ktorý sa neskôr stal hostinským a začas nájomcom Veľkého hostinca, a bol bratom Tobiáša Ivanku ml., rovnako hostinského a tiež otca ochotníckej herečky a režisérky Márie Pietrovej. Aj Ján Ivanka sa vyučil remeslu, no neskôr dal prednosť živnosti hostinského. Patril k popredným martinským národovcom, bol spoluzakladateľom nižšieho slovenského evanjelického gymnázia, dobrovoľného hasičského zboru aj Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku.

Krátko po zatvorení Matice slovenskej sa s ním predstavitelia Slovenského spevokolu dohodli, že sa do jeho podniku presťahuje slovenská časť Turčianskeho kasína aj Slovenský spevokol. Ivanka sľúbil, že pri svojom dome postaví divadelnú dvoranu i javisko. Už 20. júna 1875 tu hrali Švárnu Savojanku. Priestory boli veľmi tesné a skromné, hralo sa v kolkárni a obecenstvo muselo sedieť v záhrade. O tri mesiace už otvorili novú dvoranu, konkrétne premiérou Panenských sľubov. Ján Ivanka sa v roku 1884 presťahoval do Ružomberka, kde si prenajal mestský hostinec, no o dva roky zomrel.

Po odchode Jána Ivanku z Martina jeho dom kúpil obchodník a podnikateľ Jozef Fábry (1858 – 1928). Aj on patril k popredným kultúrnym osobnostiam Martina, bol členom Slovenského spevokolu (v ktorom pôsobil ako herec), tajomníkom Turčianskeho kasína a prispel k postaveniu Národného domu. Aj počas vlastníctva budovy Jozefom Fábrym odohrali martinskí ochotníci vo dvorane v rokoch 1884 – 1887 niekoľko predstavení. Jeho dom spolu s divadelným priestorom asanovali v 30. rokoch 20. storočia.