Gymnázium

Po vzniku ČSR bolo v Martine založené aj reformné reálne gymnázium, ktoré nadviazalo na tradície zrušeného slovenského evanjelického patronátneho gymnázia, pôsobiaceho v rokoch 1867 – 1875. Dostalo pomenovanie podľa významného spisovateľa, národného pracovníka a politika Viliama Paulinyho-Tótha a významnou mierou sa o jeho založenie zaslúžil aj univerzitný profesor Jaroslav Vlček.

Po založení gymnázium dočasne sídlilo v budove obchodnej akadémie, no v roku 1921 sa presťahovalo do novej jednoposchodovej budovy na Mudroňovej ulici, ktorú však pokladali za provizórnu. Projektoval ju architekt E. Bárta z Bratislavy. Prvý profesorský zbor školy tvorili takmer výlučne českí profesori (J. Úlehla, P. Florek, J. Eisner, F. Heřmanský, dr. V. Vážný, E. Solařík, V. Sudek a J. Vodrážka), ktorí sa zúčastňovali na kultúrnom živote mesta. V rokoch 1938 – 1940 postavili pre martinské gymnázium na okraji mesta severne od novej budovy Slovenského národného múzea novú účelovú trojposchodovú budovu podľa projektu architekta B. Fuchsa z Brna. Aj študenti gymnázia sa najmä v medzivojnovom období venovali mimoškolskej činnosti. Na pôde samovzdelávacieho krúžku prednášali básne i prózu, vystupovali s hudobnými, spevnými a tanečnými číslami. Lavicami martinského gymnázia prešli viacerí divadelníci, medzi nimi v rokoch 1940 – 1948 budúci dramaturgovia Igor Galanda a Daniel Michaelli.