Seniorálna škola / Slovenské evanjelické gymnázium

Od reformácie cirkvi pôsobili v Turci dve vyššie evanjelické školy. Jedna v Mošovciach a druhá v Necpaloch. Necpalská s názvom Nationale institutum hungaricum bola v roku 1834 presťahovaná do Martina. V tomto období pre ňu postavili neďaleko evanjelického kostola, školy a fary aj novú budovu. Škola však v školskom roku 1863/1864 zanikla pre nedostatok žiakov.

V uvoľnenej politickej atmosfére po páde Bachovho neoabsolutizmu sa vytvorili podmienky aj na prvé politické vystúpenie Slovákov na memorandovom zhromaždení 6. a 7. júna 1861. Jednou z požiadaviek Memoranda slovenského národa bolo aj povolenie škôl a vzdelávania v národnom jazyku. V Martine sa ju podarilo realizovať vďaka superintendentovi Karolovi Kuzmánymu založením evanjelického patentálneho gymnázia v roku 1866. Martinský evanjelický zbor daroval škole budovu starého seniorálneho inštitútu. Škola, ktorá bola jedným z prvých troch slovenských gymnázií, fungovala sedem a pol roka a absolvovalo ju 671 žiakov. V tejto budove zahrala v roku 1850 martinská mládež vedená Samuelom Šípkom inscenáciu hry Štekavec. Bolo to prvé predstavenie slovenských ochotníkov v Martine od roku 1844. Nemecká politická vrchnosť na takýto odvážny počin reagovala tým, že v škole ubytovala vojsko, čím ďalšiu divadelnú činnosť znemožnila. Nadviazali na ňu až v roku 1859 v iných priestoroch.

Študenti martinského nižšieho slovenského evanjelického gymnázia mohli navštevovať krúžky, v ktorých sa odohrávala mimoškolská práca a študentský život. K životu školy patrili aj majálesy, o ktorých však bližšie správy nemáme. Dá sa predpokladať, že ich súčasťou boli aj recitácie básní, spevy a predstavenia divadelných scén a hier. S istotou vieme že 20. mája 1871 študenti gymnázia zahrali na majálese výjav zo satiry Jána Chalupku Kocúrkovo.

Po zatvorení martinského slovenského gymnázia bola v budove ľudová škola a po postavení novej školskej budovy z nej vytvorili bytové priestory. Bývali tu vdova Oľga Hrušovská, rod. Pauliny-Tóthová, s mladšími deťmi, spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová a aj učiteľ a ochotnícky divadelník Andrej Sokolík.