Škola, v ktorej vyučoval Samuel Jurkovič

Budova, v ktorej v rokoch 1831 až 1848 vyučoval miestny učiteľ a notár Samuel Jurkovič, iniciátor slovenskej divadelnej činnosti v obci, sa nachádza na pozemku súčasného evanjelického farského úradu a. v., za budovou fary. Rodák z Brezovej prišiel do Sobotišťa v roku 1831 a už od začiatku sa v obyvateľoch obce snažil prebudiť národné povedomie. Jednou z možností bolo aj hranie divadla. O divadelných aktivitách uvažoval už okolo roku 1840, ale nedarilo sa mu nájsť dostatok ochotných účinkujúcich. Až po stretnutí so študentom teológie Ondrejom Braxatrosiom (známym pod pseudonymom Andrej Sládkovič), ktorý počas ciest po evanjelických seniorátoch nitrianskej stolice navštívil aj Sobotište, začali mať jeho predstavy o divadle na Záhorí konkrétnejšie obrysy. Braxatoris totiž zmobilizoval študentov z prešporského lýcea, ktorí by v pomaďarčenej Bratislave určite nemohli realizovať divadelnú činnosť v slovenčine.

Jurkovič divadlo nazval Slovenské národné divadlo nitrianske. Existovalo len necelú divadelnú sezónu, resp. školský rok 1841/1842. Divadlo hrávalo najmä v čase školských prázdnin a spolu odohralo štyri premiéry (i mimo obce Sobotište). Jeho vedúcou ideovou a organizačnou osobnosťou sa stal práve Jurkovič (okrem učiteľskej, notárskej a divadelnej činnosti v roku 1845 v obci založil aj pôžičkový Gazdovský grošový spolok). Jurkovičova dcéra Anna dokonca pravidelne hrávala v inscenáciách divadla a podľa dobových ohlasov mala značný dramatický talent. Aj preto ju považujeme za jednu z prvých slovenských herečiek. Annina sestra Emília nebola ochotnícky až taká činná, ale jej syn Dušan Jurkovič sa stal významným slovenským architektom, dizajnérom a etnografom, ktorého úspešná tvorba prekročila i hranice Slovenska. Medzi jeho diela patrí i Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, vybudovaná v roku 1928. Prepojenie medzi Dušanom Jurkovičom a Milanom Rastislavom Štefánikom navyše nie je náhodné, Dušanov starý otec Samuel Jurkovič bol bratom Štefánikovej matky Albertíny.