Zvolenský zámok

Zvolenský zámok dal postaviť uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou v poslednej tretine 14. storočia ako gotický hrad. Patrí medzi tzv. kastelové hrady. Má pravidelný obdĺžnikový pôdorys a štyri dvojpodlažné krídla zoskupené okolo ústredného nádvoria. Na prelome 15. a 16. storočia bol hrad prvýkrát prestavaný a pribudlo nové vonkajšie opevnenie s vežovou vstupnou bránou a nárožnými baštami. V prvej polovici 16. storočia sa v dôsledku ohrozenia zo strany Osmanskej ríše pristúpilo k renesančnej prestavbe zámku. Počas prestavby bol objekt nadstavený o ďalšie dve podlažia s nárožnými vežičkami a strieľňami po celom obvode vonkajších stien a veľkou strieľňou pre delá na severnej fasáde. V prvej polovici 17. storočia sa uskutočnila baroková prestavba zámku. Ďalšie väčšie zmeny boli vykonané v druhej polovici 18. storočia. V roku 1961 bol Zvolenský zámok zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a od roku 1965 je súčasťou Slovenskej národnej galérie.

Necelé dva kilometre od Zvolenského zámku sa nachádza začiatok náučného chodníka vedúceho na stredoveký hradný komplex Pustý hrad. Typickým a často zobrazovaným detailom Zvolenského zámku sú tzv. „lastovičie chvosty“, ktoré zakončujú hradné múry. Prvok typický pre Taliansko pribudol pri oprave hradných múrov okolo roku 1900. Tento detail často graficky zastupuje celý zámok a objavuje sa v rôznych podobách na súčasných aj historických plagátoch festivalu Zámocké hry zvolenské. Vnútorné nádvorie Zvolenského zámku a jeho blízkosť k centru mesta inšpirovali divadelníkov k pokusom využiť ho ako divadelný hrací priestor. Dochovaná zmienka z roku 1938 uvádza, že Ochotnícke združenie Detvan uviedlo na nádvorí Zvolenského zámku inscenáciu Kráľ Svätopluk od Ivana Stodolu.

Zvolenský zámok je už desiatky rokov dejiskom plenérového (open-air) divadelného festivalu Zámocké hry zvolenské (súčasný názov Medzinárodný letný divadelný festival Zámocké hry zvolenské). Festival založilo, dodnes organizuje a vlastnou premiérou otvára Divadlo Jozefa Gregora Tajovského. Prvému ročníku predchádzali tri pokusné ročníky. V rokoch 1971 – 1973 sa v priestoroch zámku odohralo dvadsaťdva predstavení. Prvým z nich bola komorná hra Friedricha Dürrenmatta Play Strindberg v Kráľovskej sieni, kde bola uvedená aj ďalšia komorná hra Milý luhár, ktorej autorom bol Jerome Kilty. Na nádvorí zámku sa v lete 1972 uviedli Shakespearove Veselé panie z Windsoru. V postave Falstaffa tu hosťoval národný umelec Viliam Záborský, ktorý rolu v rovnakom čase stvárňoval v Slovenskom národnom divadle. V lete 1973 bola na nádvorie zámku prenesená komédia Tartuffe. Po troch úspešných pokusných ročníkoch sa v roku 1974 začala písať oficiálna história festivalu Zámocké hry zvolenské. Prvý ročník otvorila premiéra hry Juliusa Zeyera Radúz a Mahuliena v réžii Mikuláša Fehéra. Prvé ročníky uvádzalo divadlo vždy novú hru pripravenú špeciálne pre priestory zámku a tú potom reprízovalo každý večer. Úspešnou autorskou hrou, ktorá žartovne spracovala námet týkajúci sa priamo histórie Zvolenského zámku, bola hra s pesničkami Zálety kráľa Mateja od autorov Jozef Bobok a Ernest Štric. V rokoch 1979 – 2015 bola súčasťou festivalu operná časť organizovaná Štátnou operou Banská Bystrica. Festival postupne začal prizývať aj hosťujúce slovenské divadlá s inscenáciami vhodnými do exteriéru a od roku 1993 i zahraničné divadlá.

Existencia festivalu Zámocké hry zvolenské trvá bez prerušenia od roku 1974 dodnes. Festival patrí k najväčším kultúrnym udalostiam mesta a kraja. Okrem nádvoria sa v priebehu desaťročí využili na divadelné aktivity aj ďalšie priestory zámku, napríklad Kráľovská sieň s dreveným kazetovým stropom, Kapitánsky dom, Rytierska sála, Severozápadná bašta a iné.