Divadlo Jozefa Gregora Tajovského

Budova v centre mesta, v ktorej od roku 1949 sídli Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, bola súčasťou mestského hotela Grand, ktorý bol postavený začiatkom 20. storočia na mieste staršieho renesančného domu z druhej polovice 16. až začiatku 17. storočia. Priečelie budovy so štylizovaným erbom mesta Zvolen a zvieracími a ženskými maskami je chránené v rámci pamiatkového územia.

Divadelná história Zvolena sa viaže ešte k obdobiu na konci 19. storočia. V tom čase zažívalo mesto rozmach. V roku 1871 bola dobudovaná železničná trať Budapešť – Lučenec –  Zvolen – Kremnica – Vrútky, pričom Zvolen sa stal koncovou stanicou rozostavanej železnice. Vďaka tomu tu vznikla veľká železiarska továreň Unionka, jedna z najväčších fabrík v Uhorsku. To vytvorilo pracovné podmienky pre tisícky ľudí s rodinami a zároveň dopyt po kultúrnom a spoločenskom živote. Majitelia reštaurácií a hotelov zareagovali na tento dopyt a začali pristavovať k svojim podnikom viacúčelové priestory. Jedným z nich bol mestský hotel Grand, ktorý v rokoch 1901 – 1905 vystaval objekt na pôdoryse písmena U, pričom v centrálnej časti na poschodí bola situovaná veľká spoločenská sála a priestory po jej stranách slúžili na ubytovanie. Táto tanečná a divadelná sála s javiskom patrila v meste k najobľúbenejším a vďaka polohe v centre Zvolena aj k najdostupnejším. Po prvej svetovej vojne bola v žalostnom stave, to však neodradilo divadelných nadšencov od prvého predstavenia v zaplnenej sále. Vo februári 1919 tu uviedli divadelný večer s názvom Hviezdoslavova oslava, v rámci ktorého uviedli aj hru Láska zdolá všetko.

Divadelná aktivita vo Zvolene rástla a tešila sa veľkej obľube. Do Zvolena prichádzali českí učitelia a profesori a ďalší vzdelanci, ktorí sa venovali aj ochotníckemu divadlu. Ústrednou postavou ochotníckeho divadla sa stal František Mayr (táta Mayr), vrchný účtovník Odboru pre udržovanie tratí Riaditeľstva štátnych železníc. Po vzniku republiky prišiel do Zvolena a pričinil sa o rozvoj ochotníckeho divadla. V roku 1933 bolo založené Ochotnícke združenie (sdruženie) OS Detvan. Divadlo sa hrávalo najčastejšie v sále hotela Grand a v Remeselníckom dome, ale i v súkromí (napríklad u bratov Veselovcov, ktorých sestra Zora Paulendová sa stala neskôr zakladajúcou a dlhoročnou herečkou profesionálneho divadla). Významnou osobnosťou zvolenského ochotníckeho divadla bol aj Gustáv Stadtrucker (architekt, výtvarník, divadelný ochotník, herec, režisér). Spolu s Karolom Badánim (herec, režisér) za podpory Andreja Bagara (v tom čase umelecký riaditeľ Slovenského národného divadla) inicioval vznik profesionálneho divadla vo Zvolene. Po druhej svetovej vojne bola totiž na Slovensku cielene budovaná rovnomerne rozložená sieť profesionálnych divadiel. Každé malo určenú spádovú oblasť, ktorú pokrývalo svojimi zájazdmi, a šírilo tak kultúru v rámci celého kraja.

Divadlo pre stredoslovenský kraj bolo rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave zo dňa 3. marca 1949 zriadené vo Zvolene. Prvých päť rokov nieslo názov Stredoslovenské divadlo. Prvá premiéra sa uskutočnila 28. augusta 1949 počas osláv piateho výročia Slovenského národného povstania. Išlo o inscenáciu hry Oleksandra Jevdokymovyča Kornijčuka s názvom Makar Dúbrava, ktorú režijne naštudoval Drahoš Želenský. V roku 1954 bolo Stredoslovenské divadlo premenované na Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT), podľa dramatika pochádzajúceho z blízkeho Tajova.

Stredoslovenské divadlo bolo umiestnené do priestorov hotela Grand a Gustáv Stadtrucker ako uznávaný projektant zastrešil prestavbu divadla. Sála a javisko boli uzavreté z jednej strany ulicou a z druhej úzkym dvorom. Preto bolo potrebné efektívne využiť už existujúce priestory. K javisku boli pristavané šatne, sklady dekorácií a miestnosti slúžiace na technickú obsluhu javiska. Na prebudovaní divadla sa brigádnicky podieľali Zvolenčania a brigáda OS Detvan, brigáda Sľub a brigáda Stredoslovenského divadla, s ktorou pracoval aj Andrej Bagar. V prevádzke ostal aj hotel s reštauráciou. Prvý dvadsaťpäťčlenný umelecký súbor Stredoslovenského divadla vznikol z členov OS Detvan, členov Mestského divadelného združenia A. Sládkoviča v Banskej Bystrici a ďalších úspešných uchádzačov vypísaného konkurzu. Prvým riaditeľom sa stal Karol Badáni (1949 – 1953). Ďalšie rozšírenie priestorov divadla sa uskutočnilo v roku 1962. K divadlu bola pristavaná administratívna budova. Od roku 1965 požadovaná tretia etapa rekonštrukcie divadla sa uskutočnila až v rokoch 1990 – 1994. Išlo prakticky o výstavbu novej divadelnej budovy v rozšírenej lokalite pôvodnej budovy. Dňa 17. septembra 1994 bolo premiérou Tajovského hry Hrdina slávnostne otvorené divadlo v zrekonštruovaných priestoroch. Sú to priestory, ktoré poznajú súčasní návštevníci divadla.

Divadlo má dva hracie priestory. Hlavnú sálu s hľadiskom pre 330 divákov a Štúdio na treťom poschodí. Súčasťou objektu je zrenovovaná Divadelná reštaurácia a divadelná ubytovňa. Divadlo tiež disponuje dielňami výroby dekorácií a kulís v okrajovej časti mesta. Pred vstupom do divadla  je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca stretnutie Martina Rázusa a Andreja Hlinku vo Zvolene v roku 1932. Pri bočnom vchode divadla je osadená pamätná tabuľa povstaleckej osvetovej činnosti v roku 1944. Na chodníku pred hlavným vchodom divadla boli v roku 2020 umiestnené prvé dlaždice Zvolenského chodníka slávy, pričom prvou z nich je dlaždica herca Andreja Mojžiša.