Kostol Povýšenia svätého Kríža a kláštor klarisiek

Areál Kostola Povýšenia svätého Kríža a kláštora klarisiek začal budovať v 13. storočí rád cisterciánov. V dnešnej podobe vznikol v rokoch 1637 – 1640 ako neskororenesančná štvorkrídlová budova s arkádovou chodbou. Cisár Jozef II. dal kláštor zrušiť a od tej doby slúžil na vzdelávacie účely. Rudolf von Laban tu v školských rokoch 1895/1896 a 1896/1897 absolvoval šiesty a siedmy ročník Prešporského vyššieho kráľovského katolíckeho gymnázia (Pozsonyi Királyi Katolikus Főgimnázium). Budova síce nezodpovedala požiadavkám doby, gymnázium napriek tomu patrilo k najrenomovanejším v Uhorsku. Malo výborný pedagogický zbor, viacerí jeho členovia boli umelecky založení a publikačne činní. Ako príklad možno spomenúť profesora matematiky a fyziky Frigyesa Dohnányiho, ktorý v Labanovej triede vyučoval spev. Venoval sa aj stenografii a vydával mesačník Panstenographia. Ako prvý v Prešporku zostrojil röntgenový prístroj. Dohnányi okrem toho viedol študentský orchester a vo svojom byte oproti gymnáziu usporadúval komorné koncerty.  Frigyes Dohnányi bol otcom Labanovho priateľa, neskoršieho hudobného skladateľa Ernőa Dohnányiho.

Rudolf v dôsledku svojho rôznorodého záujmu nebol dobrým žiakom a v siedmej triede dostal dvojku zo správania. Táto zlá známka zrejme súvisela s dobrodružstvom, ktoré opísal takto: „Na zdesenie mojich príbuzných som sa objavil ako jazdec v cirkuse, ktorý prechádzal naším mestom, v akomsi magickom divadle som pomáhal stvárňovať na sklenenej výplni kostru, a dokonca som sa začal zaúčať u istého krotiteľa zvierat, čo sa takmer skončilo tragicky.“ Je zaujímavé, že Laban bol oslobodený od telocviku, nechodil ani na hodiny kreslenia. Gymnázium v tej dobe navštevoval aj o dva roky mladší Béla Bartók (na budove má umiestnenú pamätnú tabuľu), ale nevieme, či sa títo géniovia priatelili. Boli veľmi odlišnej povahy, Bartók bol tichý introvert, Laban zas typický extrovert. Vieme však, že kým Bartók bol organistom školského kostola a zúčastňoval sa na všetkých školských akciách, Laban sa týmto podujatiam vyhýbal.

Na želanie svojho otca nastúpil Laban po gymnáziu na vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste (Wiener-Neustadt), ktorú však po otcovej smrti ihneď opustil, pritom o vojenstve napísal: „Od môjho otca som sa naučil vojenskému životu, ktorý ma vlastne nezaujímal o nič menej ako umenie.“ Jedny letné školské prázdniny strávil v Mostare (Bosna-Hercegovina), kde práve slúžil jeho otec. Okrem armády zapôsobila na mladého Labana aj islamská kultúra, obzvlášť tanec dervišov.